believer

Pozoruhodné pamiatky ktoré sa nenachádzajú v centra mesta.

Je čas na chvíľu si oddýchnuť od ulíc, budov a od davu ľudí. Na to je najlepšie vybrať sa na miesto kde je kľud, ticho a pohoda. V Banskej Bystrici to máme na skok, ak sa vyberieme na Urpín. Je tam naozaj na čo pozerať a okrem čistejšieho vzduchu aký je v mestských uliciach na návštevníka dýchne aj história. Takže trasa: Urpín – Kalvária a Vartovka (hvezdáreň)

Aj keď Kalvária a Vartovka nepatria k pamiatkam ktoré sa nachádzajú priamo v meste, určite stoja za povšimnutie a prilákajú návštevníkov Banskej Bystrice, ktorí si nájdu čas na prechádzku do krásnej prírody vrchu Urpína.

Urpín s nadmorskou výškou 510 m n. m. leží na ľavom behu Hrona a je typickým vrchom, ktorý sa vypína nad Banskou Bystricou. Urpín je stará vyhasnutá sopka, to vie asi málokto. Dokonca na jeho vrchole sa v dávnej minulosti nachádzala obec, po ktorej nezostali žiadne stopy. O jej existencii hovorí pár zmienok v historických dokumentoch. Predpokladá sa že obyvatelia tejto obce sa živili ťažbou dreva a výrobou uhlia pre huty ktorá sa nachádzali v Banskej Bystrici. V týchto hutách sa spracúvala meď a vyrábalo sa striebro. Pod Urpínom sa nachádza časť mesta Banská Bystrica nazývaná Uhlisko. Tu som mal česť stráviť detstvo a mladosť.

S mestom je Urpín spojený sieťou turistických chodníkov. V minulosti bol Urpín súčasťou kultúrneho života obyvateľov mesta. Okrem vychádzok na Kalváriu a Vartovku poskytoval príležitosť aj k spoločenským zábavám. Urpín bol osvetlený a ešte v 60. rokoch 20. storočia tu každú nedeľu popoludní hrával banskobystrický dixilend tanečnú hudbu.

Lipovú alej na Urpíne tvorí 76 stromov, ktoré boli vysadené asi 100 rokov po výstavbe Kalvárie. Alej je súčasť chodníka vedúcemu ku Kalvárii a je v úzkej väzbe na túto kultúrnu pamiatku. Urpínska alej bola v roku 1983 vyhlásená za chránenú prírodnú pamiatku. Zo 76 stromov majú prevahu lipy za nimi nasleduje 9 pagaštanov konských, 2 agáty biele a jeden javor poľný.

Od roku 1713 nad mestom, pod vrcholom Urpína, stojí Kaplnka Božieho hrobu – Kalvária, ktorej súčasťou je aj krížová cesta. Donedávna sa nachádzala v dezolátnom stave. História vzniku Kalvárie, nazývanej aj Kalvárska hora, je priamo spätá s príchodom a pôsobením jezuitov v našom meste. Za dátum postavenia Kalvárie sa považuje rok 1689. Hovorí sa o postavení krížov a zastavení na Kalvárii. Tie sa nezachovali, pretože v roku 1714 postavili nové. Samotnú Kaplnku Božieho hrobu – kostolík, postavili až v rokoch 1712 – 1713, čo sčasti súviselo s ukončením protihabsburgského povstania Františka II. Rákocziho a tiež s morovou epidémiou, ktorá postihla Banskú Bystricu v roku 1710. V roku 1712 dal páter Jozef Mayr postaviť na vrchu tri kríže. Na priečelí kaplnky bola namaľovaná alegorická postava cirkvi, stojaca na skale s krížom v ruke. Po bokoch boli dvaja géniovia s nápisom a citátom zo sv. Pavla. V múroch ohrady sa nachádzalo 14 obrazov približujúcich príbehy zo života Krista. Na nádvorí Kaplnky bolo tiež 20 drevených lavíc. V roku 1714 dokončili sedem zastavení umučenia Krista, neskôr doplnili aj ôsme, ktoré boli rozmiestnené v pravidelných vzdialenostiach a lemované chodníkom stúpajúcim po miernom svahu až k vrcholu Kalvárie. Každá zo zastavení mala svojho patróna. V roku 1829 sa uskutočnila kanonická vizitácia, z ktorej sa zachoval aj podrobný popis inventára rôznorodých diel a zariadenia Kaplnky, ktorý svedčí ešte o jej bohatom vybavení. Žiaľ, do dnešných dní sa zo spomínaných diel nič nezachovalo. Ešte v rokoch 1902 – 1903 sa uskutočnila posledná väčšia oprava a čiastočná prestavba Kalvárie. Na nádvorí pred kostolíkom umiestnili na kamenný podstavec železný kríž s plastikou ukrižovaného Krista a s postavami Panny Márie, sv. Jána a Márie Magdalény pod krížom.

Kalvária pred rekonštrukciou

Kalvária pred rekonštrukciou

Teraz je Kalvária aj okolie nádherne zrekonštruované a upravené, dúfam že to v takomto stave vydrží dlho. Denne v podvečer sa na Kalvárii v zrekonštruovanom kostolíku konajú bohoslužby.  V plánoch Biskupského  úradu, ktorý vlastní pozemky, sa hovorí, že v  blízkosti Krížovej cesty majú vyrásť rezidenčné vily, každá s piatimi bytmi, s luxusným výhľadom na centrum mesta. Vily podľa Biskupského úradu prispejú k zatraktívneniu miesta. Plánovaná výstavba vyvolala v meste občiansky odpor. Vznikli petície proti výstavbe v pamiatkovej zóne. Otvorený list proti výstavbe poslal cirkvi aj Spolok architektov Slovenska. Mesto našťastie tieto plány zošpatnenia okolia Kalvárie nakoniec zamietlo.

A takto vyzerá teraz:

Vartovka – Na obranu banských miest bol v roku 1564 vytvorený vojenský poriadok. Jeho ťažiskom boli ustanovenia o spôsobe oznamovania pohybu nepriateľa. V prípade overeného nebezpečenstva sa výstraha podávala ďalej pomocou ohňa a dymu. Súčasne postavili na vybraných miestach pozorovacie veže – Vartovky. Tak vznikla v roku 1578 aj strážna veža nad Bystricou. Bola situovaná juhovýchodne od mesta vo výške 568 n.m. Štvorboká veža má  priesvit 4×4 m a výšku 8 m. Hrúbka múrov bola 60 cm. Objekt bol pokrytý drevenou strechou, pozorovací priestor chránilo drevené zábradlie. Na vrch veže sa vystupovalo po drevenom schodišti. Turecké vojny sa približne po sto rokoch skončili. Z Vartovky sa stalo obľúbené vychádzkové miesto pre Bystričanov. Výhľad z Vartovky je skutočne úžasný. Južným smerom na Zvolenskú kotlinu, juhozápadným smerom vidieť Sitno a cez ďalekohľad možno rozoznať aj rozhľadňu. Na severe sa vypínajú najvyššie vrcholy okolia – Krížna aj s Majerovou skalou, Pánsky diel, vedľa Prašivá a hrebeň Nízkych Tatier. Do zabudnutia upadla aj podzemná chodba, ktorá viedla z dnešného Kapitulského kostola, predtým Oberhaus, popod rieku Hron do dnešného priestoru pod Kalváriou. Ústila pôvodne do pivnice jedného z domov, ktoré sa tam dodnes nachádzajú. Chodba bola využívaná jednak ako únikový priestor k najbližšiemu lesu, jednak pre potreby stráže na Vartovke. Výhliadková veža na Vartovke sa zachovala v nezmenenej podobe až do polovice 20. storočia. Pri prechode frontu v marci 1945 bola veža vážne poškodená a bola na istý čas ponechaná svojmu osudu. V snahe zachovať objekt a využiť ho na nové ciele, rozhodli sa členovia astronomického krúžku pri Dome osvety v Banskej bystrici vybudovať v jeho priestoroch ľudovú hvezdáreň. Dňa 2.5.1961 bolo nové kultúrne zariadenie odovzdané verejnosti. V roku 1982 bola dokončená výstavba západného krídla hvezdárne, kde bola neskôr nainštalovaná druhá kopula.

Vartovka – historické foto

terajšia Vartovka – hvezdáreň

Ešte zopár pohľadov z Urpína  na Banskú Bystricu:

úplne hore dvojobdĺžnik Rooseveltova nemocnica, dole stavenisko – budúca

Europa shopping center

pohľad na Kremničku a bývalé Závody výpočtovej techniky

pohľad z vrchu Urpína na Kalváriu

vzadu sídlisko Sásová, dole zimný štadión a naspodku Uhlisko