believer

(klik na obrázky, lebo inak sú zdeformované 🙂

Ja si do „mojej“ Sásovskej doliny odbieham často. Mám to len na skok. Či na pešo, či na bicykli. Tento rok som tam bol prvý krát na 1. mája. Tak isto ako som sedel na mojom bicykli  tento rok prvý krát. Mal som aj obavy či ma nebude na druhý, tretí a asi aj štvrtý deň bolieť sedací sval. Moje obavy boli neopodstatnené, nakoľko mi moja kondička nedokázala spôsobiť bolesti zadku. Dolinou som bike viac tlačil ako ťahal na ňom :). Keď schádzam do doliny, prechádzam okolo náučnej informačnej tabuli, kde je nákres medveďa s popisom čo treba robiť, keď ho stretnete. Pobavila ma jedna veta, že v prípade útoku je treba ľahnúť si na brucho, hrať mŕtvolu a rukami si chrániť hlavu. Možno táto rada  niekedy zaberie (tak ako ľudia, aj medvede sú jedinci s rôznymi povahami), ale neviem koľko „uvedomelých“ by sa našlo, čo by si to chceli vyskúšať. Inštinkt káže utekať, tak je to jasné. Práve v tejto doline som v roku 2005 pozeral medveďovi do očí asi tak z päťmetrovej vzdialenosti. Bol to našťastie mladý junák s nádhernými očami a lesklou kožušinou. Sedel kúsok nad cestou a ja som aj zastal a pozerali sme sa na seba. Potom som nasadol a išiel som hore dolinou. V tom ma napadlo že to bol mladý medveď a že isto niekde nablízku je mamuš. Akonáhle som spracoval túto myšlienku, vyštartoval som ako Sagan a ťahal som v panike celým zvyškom doliny. Nikdy som nevytiahol ten kus doliny na jeden záťah, ale vtedy áno! 🙂

Skúsim popísať Sásovskú dolinu a povkladám do textu pár záberov, ktoré som zvečnil na mojej cyklo potulke.

Na začiatok zopár faktov: Sásovská dolina sa nachádza v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry. Patrí do horského masívu Panského dielu. Z hľadiska geografickej polohy Sásovská dolina spadá do pohoria Starohorských vrchov. Nadmorská výška doliny sa pohybuje približne medzi 400 a 950 m n.m. Dolinou preteká Sásovský potok, ktorý dosahuje dĺžku približne 5 km a pramení pod Panským dielom. Flóra a fauna v Sásovskej doline je pomerne rôznorodá. Prevažnú časť územia zapĺňajú lesy (prevažne listnaté a zmiešané). Z fauny je asi najzaujímavejší výskyt medveďa hnedého. Asi najväčšou prírodnou zaujímavosťou Sásovskej doliny sú jaskyne Netopierska jaskyňa, Kaplnka a Malá jaskyňa. Je tu aj priepasť  Žajdlíkov hostinec. Venujem sa geocachingu, hľadám kešky (cache) a práve v blízkosti priepasti je keška s rovnakým názvom ako priepasť. Ďalšia je aj kúsok povyše priepasti, pri ceste v skalných výklenkoch, volá sa Tajomné oči Dryády, ďalšia je v bývalej horárničke a aj pri Netopierskej jaskyni.  Netopierska jaskyňa a Kaplnka sú známymi archeologickými náleziskami. Obe jaskyne sú situované na ľavej strane Sásovskej doliny, na západnom svahu vrchu Hrádok (836 m n.m.). Obe sa nachádzajú v približne rovnakej nadmorskej výške 695 m, čo je približne 60 m od dna Sásovskej doliny. O týchto jaskyniach som písal v mojom blogu http://believer.blog.pravda.sk/2012/08/19/cesta-do-praveku-a-v-praveku-keska/ . Ako začiatok Sásovskej doliny sa môže považovať ľudský výtvor Kostiviarsky viadukt, ktorý má celkom slušnú dĺžku 100 m. Samozrejme sa aj tu nachádza keška :). Kúsok nad viaduktom je lúka, na ktorej boli urobené ohniská, kde si chodia obyvatelia neďalekého sídliska Sásová – Rudlová opekať alebo grilovať čo komu ide na chuť. Od lúky stvorenej na opekanie pokračuje dolina ďalej

Tu to celkom ešte zvládam šliapaním do pedálov. Hore, ako končí záber cesty to už je horšie. Fučanie sa stupňuje a stupňujú sa aj periódy ťahania a tlačenia J. Našťastie sa už blížim k tajomným očiam Dryády.

Temné oči Dryády

Dryáda stráži kešku. O hľadaní tejto kešky som písal tu: http://believer.blog.pravda.sk/2012/07/05/ako-som-liezol-dryade-do-oka/

Kto sú to Dryády?

Sú to lesné nymfy, bohyne či polobohyne podobné vílam alebo rusalkám. Žijú v jaskyniach, hájoch aj v jednotlivých stromoch. Ak strom zahynie vekom, bleskom, alebo zásahom človeka, zahynie aj jeho Dryáda. Kto taký strom zotne, toho stihne strašný trest. Tieto  informácie o Dryádach mám priamo od jednej z nich. Však som sa za tie roky niečo nahľadel do jej hlbokých očí. Veru zvykla si na mňa, možno aj preto, lebo som nenosil so sebou sekeru a tak mi rozprávala o tom, kto Dryády sú a aké maniere majú. Táto je chichotačka, má príjemný hlas a veru mi padla do oka. Vedieme spolu dlhočizné hovory aj keď nie som práve pri nej. Proste telepatia. Ale dosť o Dryáde, nemá rada ak o nej veľa hovorím. Idem zase ďalej.

Oproti tajomným očiam Dryády, pár metrov v smere stúpania doliny je pod cestou ďalšia diera, výklenok. O tomto mieste mi rozprávala moja starká, že počas vojny sa tu prišli schovať pred Nemcami. Našťastie sa Nemci vyhli Sásovej a tak sa mohli ľudia vrátiť domov.

Výklenok

Teraz sa stúpanie doliny zvýšilo, takže aj periódy ťahania v sedle a tlačenia sa zvýšili. Kde sú časy, keď som prefrčal dolinou bez zastávky. Popri ceste sa kľukatí malý sásovský potok a na jeho brehoch sa žltne nádherné záružlie močiarne. Vždy som si myslel že sú to iskerníky, ale Nautilus ma vyviedol z omylu 🙂

Ťahám ďalej a blížim sa k malému pustnúcemu domčeku, ktorý bol zrejme pôvodne horáreň. Tu sa tiež nachádza keška. Kúsok nad domčekom postupujúc dolinou končí asfalt a ďalej je už len zemito-kamenistá cestička, ktorá sa zužuje a končí kúsok pod vrcholom Panského dielu. Ja však asi 100 metrov za domčekom odbočím doprava, preskáčem potokom a pustím sa hore úzkym chodníčkom popod spojenou klenbou stromov. Vyzerá to tam ako v tuneli. Takže si môžem povedať že som prechádzal x-krát tunelom a na konci bolo svetlo :). Teraz ale som mal na chodníčku spoločnoať. Päť koní s jazdcami.

Pod očami Dryády je odbočka zo Sásovskej doliny a vedie ku farme, kde chovajú kone a dá sa tam aj zajazdiť. Neskúšal som to, nechcem zlomiť koníka svojou váhou J. Vrátim sa ale na úzky chodník a pomaly stúpam rovnobežne so Sásovskou dolinou, ale smerom ako keby naspäť. Popri chodníku stoja staré hrubánske stromy samá hrča a jeden je divokejšie skrútený ako druhý. V Každom isto-iste žije Dryáda.

Neraz sa mi stalo, že pozerajúc sa s obdivom na tie stromové Dryády  lízal som kraj chodníka a pod sebou mal len strmý zráz dole do doliny. Pokračujúc ďalej, dostávam sa až na krásne lúky nad sídliskom Sásová s nádhernými výhľadmi na sídlisko (betónovú džungľu), mesto Banská Bystrica, na okolitá dedinky. Na pravo je úžasný výhľad na Kremnické vrchy, kde sa pred západom slnka zoskupujú nádherné oblaky a zafarbené do červena schovajú slnko klesajúce za Kremnické vrchy.

Pohľad z hora na Sásovskú dolinu a v diaľke na Kremnické vrchy

Ešte pohľad z výhliadky na moje sídlisko – bydlisko

zoom

…  sadám na bike a spúšťam sa kamenistým chodníkom domov. Najskôr asfaltová cesta s brnkajúcimi autami na Šachričky pod Panským dielom a už ma pohltia prvé činžiaky betónovej džungle. Celý tento dnes absolvovaný okruh má skoro 9 km a je asi môj najobľúbenejší.