O tom ako som do Anubisovho kráľovstva mŕtvych vošiel i z neho živý vyšiel.

5. mája 2017 16:35, Prečítané 17 622x, believer, fotovýlety, Všetko v jednej kope

(Klik na fotky, lebo sú zdeformované)

Niekoľko krát som už na mojich blogoch písal že sa venujem geocachingu. Čo je geocaching, dá ľahko vygúgliť. V skratke len napíšem že je to hľadanie skrýší (cache, kešky) schovaných na rôznych miestach a vyhľadávaných za pomoci GPS súradníc, buď aplikáciou v mobilnom telefóne, alebo priamo GPS zariadením. Keška je zvyčajne krabička, v ktorej je zápisník do ktorého sa zapíše (zaloguje) ten, kto kešku nájde. Následne sa zaloguje na internetovú stránku. Krabičky môžu byť rôznych tvarov, od maličkých 1 – 2 centimetrových valčekov, do ktorého sa zmestí len zmotaný papierik na zapísanie sa, až po veľké krabice, kde sa zvyknú dávať na výmenu rôzne hračky, kľúčenky, guličky, drevené kolieska SWG so znakom hľadačov kešiek, ktoré sa s obľubou zbierajú. Keška nemusí byť len krabička. Stretol som sa s keškou, ktorá bola v podobe informačného štítku, napriklad na stĺpe elektrického vedenia ako štítok „Pozor vysoké napätie“. Stačí štítok (väčšinou magnetický na kovovom stĺpe) otočiť a z druhej strane je list papiera s kolonkami na zápis nálezu kešky. Ja používam v mobile aplikáciu Locus, kde mám stiahnuté mapy a dajú sa mi hľadať kešky aj offline, len so zapnutým GPS. Na mape vidím šípku, ako pri navigáciach s informáciou koľko km či metrov som od kešky. Ak sa priblížim na vzdialenost asi 5-10 m, čo je zhruba tolerancia presnosti navigácie, môžem navigáciu vypnúť a využiť vlastné oči a skúsenosti, kde by asi keška mohla byť. Je dobre spomenúť že nie každá keška má v popise priame súradnice, ktoré ma ku nej dovedú. Väčšinou kešky treba vypočítať, dostať sa nejakým spôsobom k súradniciam a to býva často buď cez nejakú šifru, maľovanú krížovku, vzorce, kvíz s otázkami, návštevou rôznych miest a nájdení indícii a mnoho iných spôsobov. Kešky bývajú schované na rôznych miestach: pod skalami, v múroch, pňoch stromov, v konároch stromov, dierach všetkých možných druhov, jaskyniach, šachtách, štôlňach, vtáčich búdkach, plotoch, pod vodou, proste kde sa len dá a aj nedá (čo si myslia mnohí hľadači).

Moje SWG

V tomto blogu sa pokúsim opísať jeden deň, keď sme sa s kamarátom Ľubom vybrali nájsť pár kešiek, ktoré sme si už dopredu vypočítali, získali súradnice a mohli sme sa pokúsiť o ich nález.

Začali sme mojou „nočnou morou“, keškou s názvom Anubis. Nachádza sa len kúsok od môjho bydliska, asi tak 2 km, ale mňa už máta asi tri roky. odvtedy ako bola založená. Takéto sú indície pre získanie súradníc k Anubisovi: Ak sa ti podarí vylúštiť tajomné znamenia mlčanlivých rúk, v okruhu do 20 metrov nájdeš vstup do jeho chrámu, ale dobre si rozmysli či sem vstúpiš, démoni sú všade naokolo. Okrem strachu ťa však budú sprevádzať aj pavúky, visiace netopiere, komáre, a stratené duše… Veľa štastia a odvahy, smrťeľník…….

Toto bolo potrebné rozlúštiť aby som získal GPS súradnice Anubisa

Keď som skúšal hľadať prvý krát Anubisa, zle som vypočítal GPS súradnice a tak som zbytočne zliezal strmý kopec v lese, kde sa dalo pohybovať často len štvornožky a hľadal som márne jaskyňu, Anubisov príbytok, kde mala byť keška. Po neúspechu som doma zistil že som urobil chybu vo výpočtoch, tak som si počítanie zopakoval a získal som správne súradnice. Lenže táto keška sa nachádza v jaskyni – štôlni, kde bývajú netopiere a kvôli ich kľudu je keška od jesene po jar neaktívna, aby hľadači nerušili tieto sympatické cicavce. Tak prešiel jeden, druhý, tretí rok a jedného dňa sme sa dohodli s kamarátom, kolegom tiež kešerom Ľubom, že sa tam vyberieme a odlovíme aj pár kešiek nachádzajúcich sa v okolí tiež v nehostinnom prostredí, v korunách stromov. Nakoľko ja som nelezec na stromy, kvôli nejakej fóbii a môjmu vyskakovaciemu ramenu, využil som zdatného kamaráta, pre ktorého nie je asi žiadny strom prekážka. Vybrali sme sa teda k Anubisovmu domovu. Z miesta kde nám ukazovala navigácia sme sa pustili asi 300 metrov od kešky, z asfaltovej cesty štvornožky do strmého lesa a tak sme sa blížili k miestu kde je v zemi a v skale diera.

vchod do Anubisovho kráľovstva

Úspešne sme to miesto našli a s čelovkami a lampášmi sme vstúpili do Anubisovej ríše. Vzdialenosť od vchodu jaskyne po jej koniec bola asi 85 metrov. Na skale boli po 10 metrov značky, posledná bola na čísle 80m a za ňou bolo ešte asi 5 m voľného priestranstva. Táto jaskyňa – štôlňa bola vytvorená umelo. Zrejme sa tu robil skúšobný vrt, nakoľko niekoľko desiatok metrov od tohto miesta je kameňolom. Úspešne sme sa presúvali ku koncu chodby, pozorujúc po stenách rôzne živočíchy. Videli sme tu pavúky dosť veľkých rozmerov, motýle a nejaké plesne vytvárajúce obrazce. Mrzí ma že som tu nevidel netopiere na ktoré som sa tešil. Tak ukážem aspoň netopiera ktorého odfotil nejaký úspešný kešer pred nami.

Dostali sme sa k miestu, ktoré nám ukázal hint a znel „za 76“. Hint je nápoveda, ktorá má pomôcť nájsť kešku. Býva napísaná pri popise kešky na netovej stránke. Netrvalo dlho a našli sme značku a o pár sekúnd aj samotnú kešku. Zapísali sme sa a po chvíli obdivovania úplnej tmy a ticha sme sa pobrali k východu, ktorý sa nám po chvíli ukázal v podobe svetla na konci tunela. Potom už len maličkosť, zísť na cestu. Vracať v krkolomnom teréne sa nám nechcelo, tak sme využili lano, ktoré som zobral so sebou a zlanili sme skoro z kolmého terénu na cestu.