Raz hore, raz dole, z hora je ale lepší výhľad

16. augusta 2012 11:20, Prečítané 4 406x, believer, Banská Bystrica, fotovýlety, Všetko v jednej kope

Včera poobede som opäť obul túlavé topánky a vybral som sa ešte s plným bruchom na podľa mapy nevinnú túru. Aby som nechodil len tak zbytočne, nešiel som si miesta, kde sa nachádzali aj dve kešky (keška = cache = geocaching, zábavka pri ktorej sa pomocou GPS hľadajú skrýše – kešky a o tejto zábavke som už písal v niektorých minulých mojich článkoch). Jedna bolo na Panskom dieli a druhá na vedľajšom vrchu Horný diel. Z môjho balkóna vidieť oba dieli ako celkom blízke kopce, tak som počítal že do troch hodín to obehnem. Nakoniec som sa domov doplantal asi po piatich hodinách a poriadne uchodený. Pozrel som doma do mobilu do sport trackeru (to je môj elektronický stopovací pes, ktorý mi zaznamenáva trasu, meria čas, kilometre a potom mi to doma ukáže na monitore PC na mape) a tam mi nameralo že som prešiel 16 km. Už len stúpanie na Pansky diel je ako cesta na strechu, hlavne keď sa ide cez Hrádok a potom priami rovno na vrchol Panskeho. Tak som sa tam asi po jeden a pol hodine premáčania trička vyštveral a zavetril som cez mobilnú aplikáciu kde sa nachádza keška. Ukázalo mi niečo okolo 100 metrov. Tak som sa určeným smerom vybral, ale poplietol ma hustý les, nakoľko som mal zapnutý kompas a ten ukazuje vzdušnú čiaru, tak som sa po chvíli vrátil pred les a obchádzal som ho druhou stranou. Vošiel som do lesa teda druhou stranou a po chvíli, po indícii podľa ktorej som mal okrem súradníc kešku nájsť som ju aj objavil. Zalogoval som sa tam, vybral som a vložil malý darček a naťukal som do mobilu súradnice druhej kešky. Miesto kde sa mala nachádzať som aj videl z vrcholu Panskeho dielu, vzdušnou čiarou to bolo asi dva kilometre, tak som sa tým smerom aj vybral. Nechcelo sa mi motať sa zdĺhavejšie po chodníku. Tak som si to najskôr po lúkach namieril vzdušnou čiarou k Hornému dielu. Lenže jedno je vidieť z vrchu kopca vzdušnou čiarou miesto, kde sa chceme dostať a iné je už potom mimo chodníka, hlavne keď sa lúka skončila a nastúpil hustý čierny les ako z Karkulky, nájsť v lese priechodnú škulinku do strmého kopca. Už som hrešiac chcel ísť lúkou na vrchol a odtiaľ sa napojiť na chodník, keď som objavil nenápadný chodníček do lesa. Pustil som sa teda ním a veru mi aj poriadne lepilo, lebo táto oblasť je aj medvedím rajónom a vyskytuje sa tu dosť týchto chlpáčov. Odvahu mi tiež nedodalo, keď som si spomenul na slová, ktoré som si prečítal predvčerom na fejsbúku od kolegu, ktorý písal: „ Bežím si bežím chodníčkom s MP3 na ušiach obzriem, sa vedľa a vedľa mňa beží maco“. Bolo to vzdušnou čiarou asi 5 km od miesta kde som sa pohyboval ja teraz. V hlave som písal scenáre, čo by som urobil, keby som stretol maca a zároveň som ich aj škrtal. Takto sa zabávajúc ani neviem ako, ocitol som sa von z lesa na veľkej lúke s nádhernými výhľadmi na Veľkú Fatru, Kremnické vrchy a na celú Banskú Bystricu s mojim sídliskom, ktoré som mal priamo pod sebou. Pozrel som do mobilu, zorientoval som sa kde je keška a vybral som sa tým smerom. Opäť som ju úspešne bez nejakého hľadania našiel, zvyčajný rituál: zalogovať, niečo zobrať, niečo vložiť, zamaskovať kešku naspäť a bolo to. Nechcelo sa mi trepať naspäť na Pansky diel a odtiaľ ísť domov, začal som sa rozhliadať po chodníku, ktorý by viedol dole z Horného dielu. Raz som tade ale opačným smerom šiel, ale bolo to už dávno a malo by ma to zaviesť do Sásovskej doliny. Chodník som objavil a už som len dúfal že ma zavedie tam, kde som chcel. Ak som šiel od Panskeho dielu hustou čiernou horou, teraz som sa po chvíli ocitol ešte v černejšej a hustejšej hore ako pred chvíľou, s chodníkom pod nohami tenučkým a miestami sa strácajúcim. Opäť mi hlavou lietali myšlienky na maca, ale už mi nejako došli inšpirácie na scenáre stretu s chlpáčom, tak som mysliac si že budem bezpečnejší začal pískať na celú horu ako keby som horu predal (ako sa hovorí). Pískanie mi chvíľami dochádzalo, keď som šiel hore kopcom, meniac sa na nejaký divný sypot, ale cestou z kopca som opäť pískal sťa slávik na celú horu. Našťastie som sa dostal na nejakú lesácku cestičku, ktorá ma po nejakom čase doviedla ku „kejde“, kde t.č. chovajú kone. Najskôr mi od radosti poskočilo srdce, potom aj ja celý a už som si to namieril dole kopcom až som sa ocitol na asfaltke asi v polovici Sásovskej doliny, na mieste kde som nedávno našiel tiež kešku Dryádine oči (o ktorej som už písal v jednom z predchádzajúcich blogoch). Tak som sa dosť uchodený dostal šťastne domov, misiu som splnil a to je aj všetko.

…. ešte nejaké foto. (Klik na jednotlivé obrázky aby sa správne zobrazili.)