believer

Slávne Cannes. Prvé čo každého asi napadne pri počutí názvu tohto mesta je filmový festival, červený koberec, celebrity a záblesky od bleskov fotoaparátov. Veru aj mňa doteraz spájalo s Cannes práve toto. A ešte odtlačky dlaní slávnych aj menej slávnych hereckých osobností.

Cannes, toto rušné mesto má okolo 70 tisíc obyvateľov, má prístav v ktorom kotvia honosné jachty, sú tu aj piesočné pláže vedľa promenády La Croisette.  Je to aj raj pre tých, ktorí majú dostatok peňazí. Čo sa nás a našej peňaženky týka, mestom som sa len šuchli. Cannes ale dýcha aj históriou.  Nie je tu veľa historických pamiatok, teda nie je tu toho až tak veľa k videniu, čo do histórie. V Cannes skôr platí že tu je lepšie byť videný.  Historické jadro, aj keď malé, ale pekné, sa nachádza  na kopci Suquet nad hlavným mestským prístavom. Odtiaľ je krásny výhľad na mesto. Cannes bolo pôvodne malé, ospalé rybárske mestečko. Najväčší rozvoj mesto zaznamenalo v druhej polovici 19. storočia, kedy sa z mesta stali postupne moderné kúpele s promenádou La Croisette a aj rekreačná oblasť.

Cannes sa stalo mestom filmu v roku 1946. Vtedy sa tu konal prvý filmový festival a od toho roku sa  dodnes každý rok v máji herecké celebrity promenádujú  po La Croisette. Tu konajúci sa filmový festival je považovaný za jeden z najprestížnejších na svete a ako filmová cena sa tu dá získať Zlatá palma (Palme d Or).

Keď sme do Cannes tesne poobede prišli ešte vyvoňaní z kľudného mestečka Grasse naskytol sa nám pohľad na azúrovo modré more a piesočnú pláž posiatu slnečníkmi.  Nasledovala deliaca čiara ktorá delila pláž a promenádu La Croisette od na druhej strane sa týčiacich exkluzívnych hotelov.  Naše prvé kroky v Cannes viedli k festivalovému palácu, kde sa snáď každý chcel odfotiť na slávnom červenom koberci. Ľudí tu bolo neúrekom a nebolo mysliteľné odfotiť palác a jeho schody s červeným kobercom bez nejakej postavy. Vedľa paláca sú na zemi zanechané odtlačky  dlaní slávnych aj menej slávnych filmových hercov a herečiek, ktoré priťahujú tak isto objektívy fotoaparátov. Viac odtlačkov rúk sa údajne nachádza vedľa paláca, lenže táto časť bola obohnaná  plechovými plotmi-zátarasami, kde síce bol vytvorený labyrint priechodov, ale z dôvodu nejakej rekonštrukcie bol problém sa tam dostať. Chvíľu sme sa teda kochali výhľadom na palác, na schody s červeným kobercom a odtlačky rúk a ďalej sme sa vybrali do  historického jadra mesta  s vrchom Suquet ktoré som spomenul vyššie. Po menšej prechádzke mestom sme sa konečne rozišli aspoň na pár hodín po  piesočnej pláži a okúsili tamojšie more, hrejúci piesok a samozrejme hrejúce slnko, čo samozrejme viedlo k opaľovaniu, čo je tu asi jedna z najdôležitejších  aktivít.

Ako vniklo opaľovanie? Opaľovanie sa stalo populárnym od roku 1923, kedy Coco Chanelová navštívila Cannes a nechtiac sa tu opálila a to veľmi silno. Po návrate do Paríža si to všetci vyložili tak, že Coco odštartovala nový trend, ktorý pretrváva až dodnes. Ja som bol pravý opak tohto trendu. Nejako mi nebolo tento rok dopriate vystaviť telo slnku a tak som určite patril na pláži dobrých 100 metrov do jednej i druhej strany, pokiaľ som dovidel medzi najbelších človekov. To sa ale odrazu zmenilo, lebo na pláž prišiel muž, ktorý ma prekonal v belobe minimálne o tri čísla ak by tmavosť pokožky mala nejaké bodové hodnotenie.  Ja som mal aspoň ruky od pliec dole a nohy od kolien dole opálené nakoľko  často sadám do sedla bicykla a mal som teda cyklistické opálenie, ale tento človek bol od hlavy po päty  biely. No čo. Raz sa s opaľovaním začať musí a on aj ja sme začali zrejme v ten deň. Pláž to bola pekná, ale na môj vkus bola príliš úzka a hneď vedľa nej bola promenáda lemovaná z druhej strany množstvo luxusných butikov, honosných víl, hotelov a medzi nimi zeleňou tvorenou malými parčíkmi s krásnymi palmami, ktoré trochu ukľudňovali toto rušné prostredie. Nevedel som si predstaviť, že by som tu na tejto pláži mal stráviť napríklad týždeň. Osobne uprednostňujem  pri mori kľudné miesta, viac prírody, s menšou hustotou ľudí na pláži. Ale tých pár hodín strávených na tunajšej pláži bolo zas niečo iné, než to na čo som bol zvyknutý a kým sa mi to malo zunovať, už sme sa poberali preč, teda dalo sa  vydržať.  Osviežení morom a slnečnými lúčmi sme sa pobrali do autobusu a následne sme sa presunuli do nášho posledného hotela. Na druhý deň nás čakal posledný deň cestovania po krásnom Provensálsku.

(Pre správne zobrazenie obrázkov klik na jednotlivé foto)

Pohľad na Cannes z vrchu Suquet

Pohľad na Cannes z vrchu Suquet

Historická časť mesta

Historická časť mesta s krásnym Mustangom

Červený koberec pred festivalovým palácom

Pár odtlačkov..

Zamávala mi aj tamojšia nevesta

Aj tu sa hrá petang

V jednej z ulíc mesta

Pláž v Cannes