Založ si blog

Viete že? … Štedrý deň

stedry den_uvod

Pokračovanie vianočnej minisérie (predošlý článok)

Štedrý deň, Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň či Kračun sú pomenovania 24. decembra odvodené od charakteru obyčají, ktoré mali zabezpečiť zdar v budúcom roku, spokojný a blahodarný život.

Ľudia od nepamäti verili v čarovnú moc a magickú silu Štedrého dňa, ktorý bol najmä na vidieku bohatý na tajuplné úkony, obrady a zvyky. Celá rodina preto vstávala v tento deň zavčasu, aby si každý stihol splniť povinnosti neobyčajného sviatku.

Podľa starých svetonázorových predstáv bol 24. december prvým dňom, počas ktorého sa uskutočňovali rôzne magické úkony. Ľudia nimi chceli ovplyvniť priebeh budúcich javov a činností. Napríklad sa verilo, že akú náladu má človek, alebo ako sa správa v tento deň, taký bude po celý rok. Ak deti boli neposlušné, budú sa tak správať aj v budúcom období.

Štedrosť posvätného večera 24. decembra spočívala v ľudovom prostredí predovšetkým v pestrej skladbe pokrmov.  Zvláštna pozornosť sa venovala úprave štedrovečerného stola a tradičných vianočných jedál. Vyvrcholením Štedrého dňa bol Štedrý večer, na Slovensku považovaný za najväčší sviatok roka.  Podľa ľudových zvykov sa začínal väčšinou pri východe prvej hviezdy a jej zjavenie sa oznamovalo streľbou či zvonením zvonov. Až vtedy sa na stole zapaľovala sviečka.  Ľudia spájali hostinu – hody s blahobytom. Štedrý deň dostal svoje pomenovanie podľa bohato prestretého stola, pre ktorý je príznačná hojnosť a rozmanitosť.  Jedlám, ktoré sa v tento slávnostný večer podávali, sa pripisoval symbolický význam. Väčšina pripravovaných vianočných jedál má svoj pôvod v predkresťanskom období, (napríklad rôzne kultové koláče, cesnak), novšie zaviedla cirkev (oblátky, rybu). Medzi novšie vianočné pokrmy patrí aj hydina: moriak, hus a kačka. Tie ale cirkev rozhodne nezaviedla. Štedrovečerná hostina na Slovensku mala oddávna obradný charakter. Skladbu a výber štedrovečerných  jedál ovplyvňoval kraj a rodinné zvyklosti. Na štedrovečernom stole spravidla nesmel chýbať chlieb, cesnak, oblátky, med, kapustnica, ryba, opekance, koláče a jablko. Cez deň sa nejedlo nič, alebo len málo, ale na večer sa mal každý najesť dosýta.
Štedrovečerná večera sa začínala prípitkom. Každý člen rodiny bol povinný pripiť si na zdravie. Prípitkom si rodina želala, aby sa aj o rok mohli spoločne stretnúť pri vianočnom stole. Na zdravie sa pripíjalo pohárikom pálenky či vína. Po prípitku si každý zajedol kúsok chleba alebo vianočky a cesnak. Kedysi ľudia verili, že zjesť na Vianoce cesnak zabezpečí zdravie na celý nasledujúci rok. Predjedlom bola tradične oblátka s medom. Oblátky boli symbolom pokoja, radosti a duševnej čistoty pre celú rodinu. Medu sa pripisovala magická moc, ktorá má posilňovať lásku a dobré vzťahy v rodine, aby boli ľudia dobrí ako med. Oblátky sa piekli z nekvaseného cesta vo formách s cirkevnými symbolmi. Bývali okrúhle alebo oválne a v minulosti ich piekli kňazi na fare, neskoršie mali túto výsadu učitelia v cirkevných školách. Piekli sa celý december a roznášali do rodín. Po spomínaných pokrmoch prišla na rad polievka – obľúbená kapustnica. Na Slovensku mala rozličné varianty a pripravovala sa rôznymi spôsobmi. Ak sa kapustnica pripravovala ako pôstne jedlo, hlavnú zložku tvorili sušené hríby, ktoré jej dodávali svojskú príchuť. Pridávali sa i sušené slivky. Pôstnu kapustnicu varili väčšinou v katolíckych rodinách. Evanjelici, ktorí na Štedrý večer mohli jesť mäso a mäsové pokrmy, dávali do nej klobásu a mäso. V niektorých rodinách namiesto kapustnice sa varila polievka zo strukovín (hrachová, fazuľová, šošovicová). Podľa tradície sa konzumovaním strukovín malo zabezpečiť zveľadenie rodinného majetku.
Hlavným jedlom bola ryba.  Ryba bola oddávna kresťanským symbolom a ako studenokrvný živočích považovaná za pôstne jedlo. Prví kresťania ju používali v časoch prenasledovania ako poznávacie znamenie. Ryby sa konzumovali slané, údené, čerstvé, pripravovali sa varením a pečením. Dnes už tradičný vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom sa začal na Slovensku udomácňovať až v rokoch po prvej svetovej vojne s príchodom českých rodín. Po rybe nasledovali opekance a rôzne koláče a zákusky. Vianočné opekance s makom a medom si svoju obľúbenosť zachovali dodnes. Pôvod tohto najstaršieho štedrovečerného pokrmu možno hľadať v posúchoch. Pečú sa z kysnutého chlebového cesta, pred podávaním sa zalejú vriacim mliekom alebo vodou, aby zmäkli, posypú makom a ochutia medom. Na Vianoce sa piekli aj najrozličnejšie druhy koláčov, aby ich bol dostatok nielen pre členov rodiny, ale aj pre očakávaných koledníkov, hostí, sluhov, ba i pre dobytok. Myslelo sa totiž aj na statok v maštaliach a chlievoch. Obradným vianočným koláčom bol napríklad kračún na východnom Slovensku a štedrák na strednom Slovensku. Pravý štedrák je kysnutý koláč plochého tvaru ozdobený navrchu mriežkou. Medzi tenkými vrstvami cesta sa v ňom striedajú plnky: lekvárová, orechová, maková a tvarohová. Kračun je v podstate to, čo si dnes predstavujeme pod pojmom vianočka: sladké kysnuté biele maslové pletené pečivo, potreté vajíčkom alebo cukrovou vodou. Mával tvar venca, podkovy alebo vrkoča. Kládol sa do stredu stola alebo na jeho pravý roh. Najčastejšie sa však na Slovensku piekli záviny: makovník, orechovník, kapustník, tvarožník. Obľúbenou sa stala aj štrúdľa. Posledným chodom štedrovečernej večere bývalo zväčša čerstvé a sušené ovocie: jablká, slivky, hrušky … Nechýbali ani orechy – vlašské i lieskovce. Na juhu sa na túto príležitosť uchovávalo aj neskoré hrozno, niekde dokonca starostlivo zakonzervovaný červený melón. Dnes nájdeme na vianočných stoloch  aj južné ovocie  (pomaranče, banány, mandarínky, pomelo, ananás…). Po večeri sa krájalo jablko, pekná hviezdička uprostred symbolizovala zdravie a šťastie počas celého nového roka.
Mimoriadna pozornosť bývala venovaná úprave štedrovečerného stola a táto tradícia sa dodržuje dodnes. Štedrovečerný stôl mal podľa slovanskej tradície symbolizovať hojnosť. Pod biely obrus sa dávali peniaze a nechávali sa tam počas celých sviatkov. Symbolizovali bohatstvo, aby sa v dome nedržala bieda. Večera mala obsahovať aspoň devätoro jedál. Deviatka patrí medzi magické čísla, ale, samozrejme, záviselo to od toho, či rodina bola bohatá alebo chudobná. Pred večerou sa všetci rodinní príslušníci umyli a obliekli do nových alebo aspoň čistých šiat.
Podávanie jedál a postupnosť jednotlivých chodov malo svoje presné zákonitosti. Na stôl ich donášal len jeden človek, zvyčajne gazdiná – nech od večere nemusí nikto odchádzať. Starý zvyk si vyžadoval, aby bolo na štedrovečernom stole vyložené všetko, čo sa bude jesť. Z jedál, ktoré sa podávali, mal jesť každý alebo ich mal aspoň ochutnať – na znak usporiadaného a pokojného spolunažívania rodiny. Jedlá sa po večeri zo stola neodkladali, ostávali na ňom najčastejšie do druhého dňa.
Po štedrovečernej večeri chodievali po domoch koledníci a vinšovali domácim dobrú úrodu a zdravie. Potom sa rozbalili darčeky a išlo na polnočnú omšu.

Prianie B

Vyrastal som na Floydoch

03.02.2017

Nie, nie sú to žiadne ostrovy na ktorých som vyrastal. Vyrastal som na Uhlisku. Aj keď kapela ktorá ma sprevádza skoro celý život z ostrovov pochádza. Včera sa tu objavil článok od Devany viac »

Povianočné prasiatka (česť výnimkám)

08.01.2017

Vianoce nám prešli bruškom, zaoblili nás.. Tuk obalil telo rúškom, dám si ananás? Stepper, sane, korčuľky, zašijeme papuľky? A či rada: - každý deň, z jedla jesť len viac »

Ale je tu kráááásne!

08.06.2014

Po takmer dvojročnej pauze som sa rozhodol na blog niečo napísať a niečo ukázať. Nie sú to zážitky ani zábery z nejakej exotiky. Je to len zachytenie pár momentov a záberov z miesta vzdialeného viac »

Bielorusko, minsk, protest

Na zakázaný protivládny protest v Minsku prišlo asi 700 ľudí

25.03.2017 14:53

Približne 700 demonštrantov odolávalo ťažko ozbrojenej poriadkovej polícii v centre bieloruského hlavného mesta Minsk.

Ursula von der Leyenová

Berlín požaduje, aby USA prejavili uznanie prínosu Nemecka pre NATO

25.03.2017 14:38

Nemecká ministerka obrany vyzvala Spojené štáty, aby uznali angažovanosť Nemecka v NATO a prejavili mu za jeho prínos uznanie.

Poland Europe

Tisíce Poliakov demonštrovali vo Varšave na podporu EÚ

25.03.2017 14:35

Míting vo Varšave sa konal pod heslom Milujem ťa, Európa a bol aj výrazom nesúhlasu s konaním poľskej vlády.

parlament, fico,

Fico: Rozšírenie návrhu o ďalšie amnestie je na poslancoch

25.03.2017 13:54

Postoj predsedu vlády Roberta Fica sa k zrušeniu Mečiarových amnestií od roku 1998 nemenil.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 108
Celková čítanosť: 291462x
Priemerná čítanosť článkov: 2699x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy