believer

Kráčam šednúcou zeleňou

trávy a moje kroky drobia hlinu

chodníka.

Opakujem si:

„Mám Ťa rád jeseň.“

Nie nepoviem Ti že Ťa ľúbim.

Nie si predsa žena.

Si nádherná z farieb od prírody.

Vieš že šminky sa mi nepáčia.

Odsúvam stenu a začínam hľadať značky

Tvojich odtieňov,

aby som sa ocitol v Tvojom vnútri.

Začala si zelenou a kričíš: „Teplejšie!“

Žltá je už viac teplá a oranžová horúca.

Keď tu v červenej zrazu skríkneš: „Horíš!“

A sme spolu

Jeseň a ja,

Ty a ja.

Obklopíš ma tmou.

Tmou s  ostrým protisvetlom.

To preto, aby som už nikdy

nič iné nevidel,

len Tvoje odtiene jesene.

Že proti svetlu sa hľadieť nemá.

A ja práve to od nedávna robím rád.

Sľúbila si mi ukázať tmavoružovo červenú

Lenže to musím prísť bližšie

Kráčam teda 123 kilometrov,

dúfajúc že do druhej jesene Ťa nájdem,

už v celom spektre Tvojich farieb..

foto: Ja