believer

Po takmer dvojročnej pauze som sa rozhodol na blog niečo napísať a niečo ukázať.

Nie sú to zážitky ani zábery z nejakej exotiky. Je to len zachytenie pár momentov a záberov z miesta vzdialeného vzdušnou čiarou niečo cez 2 km od betónovej džungle v Banskej Bystrici kde bývam. Ako som tak vykračoval lúkami a chodníkmi, ocitol som sa pred smerovou značkou na ktorej bolo napísané:

Práve tieto slová som si v duchu niekoľko krát opakoval ako som tak kráčal v horúčave sobotného popoludnia  krásnou prírodou. Uvedomil som si že netreba navštíviť exotické krajiny, krásnych miest máme aj u nás všade naokolo.

Ale pekne od začiatku. Pred dvoma rokmi som prepadol zábavke nazývanej geocahching. O tom čo geocaching je som tu už písal v predošlých príspevkoch. V skratke je to hľadanie skrýš (cache = keš = keška). V skrýši býva nejaká krabička, alebo schránka v ktorej je zápisník kde sa nálezca skrýše zapíše. Skrýša sa hľadá pomocou súradníc GPS. Súradnice GPS sú buď stanovené, alebo je potrebné sa k nim nejako dopočítať.

Na internete som si našiel kešky v blízkosti môjho bydliska a do oka mi padli hneď tri kešky vzdialené kúsok od seba v okolí kopca Kajchiar nad obcou Selce. Ako som už písal, vzdialenosť tam bola vzdušnou čiarou asi 2,2 km od môjho paneláku. Nahodil som kešky do mobilu, zapol som GPS a šiel som. Po niekoľkých metroch som opustil sídlisko a ocitol som sa na lúkach. Pred sebou som mal záhradkársku kolóniu s chatkami.

Za záhradkárskou kolóniou som sa pustil trochu do kopcov smerom k prvej keške nazvanej Selce – Skalka.  Cestu ku skale som už poznal, tak som zatiaľ nemusel použiť GPS v mobile. Skala je vápencová a nachádza sa pod kopcom Kajchiar a spolunažíva  s lipou ktorá z nej vyrastá. Okolie skaly dotvárajú krásne lúky, borovicovo – skalné miesta medzi ktorými postávajú bukoví starci.

Ako som sa priblížil ku skale, pozrel som si nápovedu kde má byť keška a zapol som GPS. Nápoveda hovorila „Pozri sa mi do očí“.  Pozeral som teda do očí, ale nič okrem dier v skale som nevidel.

Musel som preto zapojiť do obhliadky aj ruky. Niekedy veru s malou dušičkou som pchal ruky aj po plecia do dier a modlil som sa aby sa mi niečo do ruky nezahryzlo. Po chvíli som medzi prstami zacítil igelit a to som vedel že som v správnej diere. Prvá keška bola moja.

Nasledovalo zalogovanie do zápisníka, vloženie mušličky s mojim nickom a vrátenie kešky do diery. Nahodil som v mobile súradnice druhej kešky s názvom „Pri kríži“ a ukázalo mi že som od kríža cca 200 metrov. Vybral som sa teda smerom ku krížu. Mobil mi už ukazoval že od kríža by som mal byť vzdialený cca 5 metrov, ale ja som okrem húštin s bukmi nevidel nič. Pomyslel som si že som mal asi zlé súradnice a pokračoval som v hľadaní ďalšej,  tretej kešky s názvom „ K-617“. Mala sa nachádzať na kopci Kajchiar ktorého nadmorská výška je 617 metrov. Je to jeden s nižších kopcov na okolí.

Kótu som našiel rýchlo,  dopočítal som súradnice ktoré ma mali doviesť ku keške a začal som sa krútiť po okolí.

Nápoveda mi oznámila že kešku zhltla skala. Možností na hľadanie nebolo veľa aj keď skál tam bol dostatok. Nachádzali sa ale v strmom zráze ktorý som nemal najmenšiu chuť prehľadávať. Vybral som si teda prvú skalu najbližšie k súradniciam finálu. Samozrejme to nebola tá správna skala. Potom mi do oka padla ďalšia skala dosť nebezpečne sa týčiaca nad strmým zrázom. Povedal som si že skúsim ešte túto skalu a ak nič, budem ťahať trávou dlhý nos domov. Ako som šmátral rukou po skale a okolí, ucítil som pod machom  krabičku. Nasledovalo zalogovanie, výmena darčeka a chvíľu som sa kochal krásnym výhľadom okolo seba.

Nad sebou som mal naľavo Pánsky diel a napravo Selčiansky diel.

Oproti dielom pod sebou som mal obec Selce.

Napravo som videl svoje sídlisko.

Stále mi vŕtal v hlave Kríž ktorý ukrýval na sebe nápovedu kde je umiestnená  keška. Pobral som sa pomaly smerom domov s malou zachádzkou k miestu kde som si myslel že kríž môže byť. Tušenie bolo správne a kríž som našiel. Nachádzal sa 50 metrov od miesta kde ma predtým zaviedli súradnice.

Pri kríži som si chvíľu posedel, nechal som sa unášať atmosférou ktorú vyžaroval. Z kríža som si potom odpísal potrebné čísla ktoré mi mali vsadené do vzorca dať súradnice kde mala byť keška. Vyšli mi dva výsledky. Jeden ma posielal asi 800 metrov od kríža a druhý asi 50 metrov. Vybral som si samozrejme bližšie súradnice a podľa nápovedy „Mohykán medzi nebom a zemou“ som sa dostal k starému dubu kde som myslel že bude keška. Obišiel som hrubý dub dokola niekoľko krát, omakal som každé miesto kam som až dosiahol ale po krabičke ani chýru. Podľa všetkého sa keška nachádza na tých vzdialenejších súradniciach. Skúsim to nabudúce. Mám to z domu na skok a tieto miesta patria k mojim obľúbeným. Cestou domov som si v duchu pár krát ešte povedal: „Ale je tu kráááásne!“