Ako som sa vybral na huby a okrem svojej som našiel kešku.

10. augusta 2012 11:16, Prečítané 5 451x, believer, Všetko v jednej kope

Malá prestávka od písania Potuliek Provensálskom, spestrená jednou z potuliek po blízkom okolí, len tuto za humnami nášho Sásovského sídliska.

Letný, slnečný, nie tak horúci deň, s niekoľkými preháňajúcimi sa oblakmi na oblohe. Takto by sa dal charakterizovať včerajší deň. Ako by som ho využil? Takto som rozmýšľal ráno. Bol som síce po nočnej, ale ako by to bolo aby som šiel spať. Však by mi svedomie viečka prelepilo lepiacou páskou nad obočím. Všade naokolo počúvam ako rastú huby, dokonca som minulý týždeň s otcom vybehol za Banskú Bystricu, len kúsok na kopec smerom na Mičinú a podarilo sa nám pár húb aj nájsť.

Tak som si povedal že skúsim obzrieť terén okolo Hrádku. Hrádok, to je miesto kúsok od môjho sídliska. Je to menší kopec asi v strede cesty na Panský diel. Rád sem chodím, mám to rýchlejšou chôdzou asi 50 minút priamo z pred domu. Za 25 minút sa ocitnem z betónovej džungle na krásnej vyhliadke, odkiaľ je nádherný výhľad na spomínanú betónovú džungľu, čo je v skutočnosti naše sídlisko Sásová. Do ruksaka som si hodil sieťovku na prípadný hubársky úlovok, nožík, sedmičku sirupovej vody a papierik s údajmi o keške (keška, odvodenina od cache, čo je skrýša ktorá sa hľadá pri zábavke zvanej geocaching), ktorá sa nachádza neďaleko Hrádku. Doma som si povedal, že ak nebudú huby, aspoň odlovím spomínanú kešku. Nahodil som teda GPS súradnice kešky do mobilu a vydal som sa na huby. Nebudem to naťahovať, zliezol som okolie Hrádku, vnoril som sa do pichľavých húštin osikového lesíka, kde keď som už inde nenašiel hríby, našiel som tu nejaký ten kozák osikový, zvaný tiež osičník. Stalo sa ale to, že okrem jednej jedlej huby, ktorá bola aj tak pod klobúkom plesnejúca a vnútro mala isto viac mäsité od červíkov ako hubovo dužinaté som nenašiel NIČ. Dokonca ani v tamojších húštinách som nepočul často tam počutý lomoz, možno spôsobený medveďom, možno spôsobený človekom, či iným živočíchom a teda nebol dôvod zobrať nohy na plecia, ako sa mi to tam už neraz stalo. To miesto je totiž teritórium našej šelmy medveďovitej, ktorú familiárne volám maco. Raz som sa s macom stretol okom proti jeho oku a veru mi stačilo. Použil som teda plán Bé. Zapol som aplikáciu v mobile a a pobral som sa určeným smerom k miestu kešky. Táto keška sa volá Žabky a nachádzala sa kúsok pod Šachtičkami, pri menšom jazierku, ktoré bolo vytvorené za účelom zimného zasnežovania tamojších zjazdoviek.

Stredisko Šachtičky (niekde spomínané ako Šachtička) leží ako šperk v malom okruhu južne od Banskej Bystrice, západne od Pánskeho dielu, severozápadne od banskej dedinky Špania Dolina, a východne od Donoval. Toto stredisko je známejšie asi v zime ako lyžiarske stredisko, kde je niekoľko denne (v zime) upravovaných zjazdoviek. Ale aj v lete má čo ponúknuť. Nachádza sa tu horský hotel Šachtička a v jeho okolí, v areáli Šachtičky sa dá nájsť mnoho spôsobov ako stráviť príjemne voľný čas. Spomeniem napríklad jazdu na koni, či známu to turistiku po jednom z mnohých tamoších turistických chodníkov.

Takže som sa blížil k onomu jazierku, ku ktorému cestu som poznal a nebolo treba do mapy v mobile hľadieť. Šťastne, bez popohnania medveďom som tam aj prišiel a pozrel som na GPS, koľko som od kešky vzdialený. Kompas mi ukazoval okolo 60 metrov a to just k miestu kde sa slnila trojica dám s obrovským vlčiakom. Nikde okolo jazierka nebolo živej duše a akurát tam kde je keška sa museli tieto žienky rozložiť a ešte aby sa cítili bezpečne sa tam potuloval ten vlčiak. Keška sa má hľadať nepozorovane, aby obyčajný smrtelník (mukel), čo neholduje geocachingu nevidel jej nájdenie. Tak som sa akože obzerajúc si hladinu jazierka, oblaky, trávu a očkom nebadane aj opaľujúce sa dámy, blížil smerom k nim. Asi 15 metrov od nich bol nejaký kusisko panelu v tráve. Ako indícia okrem GPS súradníc bolo aj: „Jediný žabiak stráži plochu vodnú“. Myslený bol samozrejme nejaký väčší kameň. Kde by mala keška byť schovaná. Behal som po paneli, nohou som nenápadne rozhrabával trávu po jeho obvode, či tam nie je nejaká diera. Najskôr začal po mne civieť ten vlčiak, potom žienky spozorujúc že pes niekam civí a upreli svoje zraky na mňa. Ktovie čo si pomysleli. Možno aj to že ich nenápadne šmírujem. Nič som nenašiel, kukol som teda na mobil a tam mi ukazoval kompas že keška je asi 8 metrov povyše. Pozrel som tam a tam nad chodníkom velikánska asi jeden a pol metrová skala. Samozrejme som v nej videl onoho žabiaka z nápovedy a keď okolo nebolo iných skál, prešuchol som sa trávou ako vretenica ku skale. Keď som si čupol, žienky na mňa nedovideli a tak som mohol nepozorovane vyhrabať krabičku – kešku, urobiť do nej zápis, zobrať si nejaký darček, vložiť do nej svoj darček, zabaliť kešku a opäť ju zamaskovať pre ďalšieho hľadača. Ako som tak vykonával tieto úkony, vlčiakovi som asi začal chýbať i vybral sa ten na pol cesty od žienok ku mne. Spozoroval som ho, spozornel som, spozornel i on, ale ho to po chvíli strnulosti prešlo a aj tak jedna žienka na neho zavolala a on poslušne ledabolo išiel ku nim. Keby bol taký poslušný aj náš bígl-pes Teo s povzdychom som si pomyslel. Na toho ak zavolám, ani ho nenapadne prísť ku mne, len ak mi v ruke uvidí piškótu. To sa doslova ku mne vrhne. Ale aby som to uzavrel, kešku som šťastne našiel, na rozdiel od húb a tak som sa vydal asi na 5,5 kilometrovú cestu nadol domov.

Tu je ešte link na nájdenú kešku aj s mojim zápisom… som tam ako jovabb: http://www.geocaching.com/seek/cache_details.aspx?wp=GC1ETNJ

A tu pár fotiek urobených len mobilom … klik na fotky pre správne zobrazenie sa: