believer

Včera doobeda bolo zase nádherné aj keď  dusné počasie. Bol by hriech sedieť doma, tak som sa opäť vybral ďalšiu kešku hľadať  (Kto nevie čo sú kešky, nech si pozrie moje predošlé dva články, kde som o nich písal).  Mal som vyhliadnuté na dnešný deň dve kešky. Jedna má názov Temné oči Dryády a druhá Priepasť Žajdlikov hostinec. Obe sa nachádzajú v Sásovskej doline. Zle  som si  poznačil GPS súradnice druhej kešky, tak som túto vynechal, hoci sa nachádzala niekde cca 200 metrov od prvej.

Najskôr  by som chcel objasniť čo, alebo kto je Dryáda. Dryády sú  niečo ako nymfy žijúce v jaskyniach, alebo v stromoch. Sú to duchovia stromov. Viazal sa na ne osud stromu. Ak zahynul strom vekom, alebo úderom blesku, či zásahom človeka, zahynula aj jeho Dryáda.

jedna z Dryád

Sásovská dolina je bohatá na stromy, teda žijú v nej aj Dryády. Táto ku ktorej som sa dnes vybral a ktorá ukrývala kešku sa zmenila na kamennú bytosť, ktorej zo zeme medzi stromami, hneď vedľa cesty vedúcou dolinou trčia len oči a časť nosa zo zeme.

Kým opíšem ako som sa štvornožky ponevieral v očiach a vo vnútri hlavy Dryády, napíšem pár slov o Sásovskej doline. Sásovská dolina sa nachádza v  blízkosti  Banskej  Bystrice, neďaleko sídliska Sásová kde bývam. Rozprestiera sa na pomerne malej ploche v masíve Panského dielu, jednej z dominánt tunajšej prírody. Tento masív tvorí prirodzené rozhranie medzi tromi pohoriami: Nízke Tatry, Veľká Fatra a Starohorské vrchy. Územie Sásovskej doliny spadá do posledného menovaného celku. Dolinou preteká asi 5 km dlhý Sásovský potok. Sásovskou dolinou vedie náučný chodník s trinástimi zastaveniami, kde sa turisti dozvedia veľa o tejto doline. Na informačných tabuliach sa dočítate zaujímavosti z oblasti flóry, fauny, Sásovského krasu, vplyvu človeka na prírodu a iné zaujímavosti týchto miest.  Pri jednom, tuším prvom zastavení je dokonca popísané, ako sa zachovať pri stretnutí sa s medveďom.  Mal som tú česť pred pár rokmi pozerať sa mladému medveďovi do očí zo vzdialenosti asi 5-8 metrov asi sto metrov poniže tejto Dryády. Buď som sa mu páčil, alebo sa nado mnou zľutoval, takže som nemusel použiť žiadnu z tu popísaných rád ako sa zachovať pri stretnutí s medveďom . Bol som na bicykli a keď sme sa vynadívali jeden na druhého začal  som ťahať hore dolinou. Zrazu ma chytil strach (hovorí sa tomu „po funuse“) a začal som ťahať o dušu hore dolinou. Určite som niekoľkonásobne prekonal  svoj časový rekord na tejto trase, obzerajúc sa či sa macovi neráči za mnou. Takže tu je krátky návod  ako sa vraj správať pri stretnutí s medveďom 🙂 :  Dočítať sa môžete, že sa tu vyskytujú pravdepodobne nedospelé, osamostatňujúce sa jedince, ktoré sú skôr zvedavé, než útočné. Záleží na momente prekvapenia a spôsobe vyrušenia. Ako prevencia priameho stretu je vhodný zvukový signál (pískanie, kašľanie, rozprávanie sa, pustenie rádia…) V prípade útoku sa doporučuje napodobniť mŕtvolu (ak sa medveďovi podarí zbaviť vás života, polohu mŕtvoly už máte v predstihu zaujatú). Poloha mŕtvoly by mala vyzerať tak, že si ľahnete odovzdane medveďovi tvárou dolu a rukami si chránite hlavu. Údajne by mali pomôcť aj osobné ochranné prostriedky ako sú  spreje so slzotvorným plynom, či elektrický paralizér. Ďalej je tu záverom uvedené že stretnutie s medveďom na trase dolinou však nie je pravdepodobné.

Konečne som sa dostal k tomu, ako som hľadal a skoro nenašiel kešku. Kedže som z popisu poznal kde sa Dryáda nachádza, frajersky som nezapol GPS v mobile a na istotu som sa vybral k miestu umiestnenia kešky. Horšie to už bolo s jej hľadaním na mieste. Prvé čo bolo, vyštveral som sa k očiam Dryády, zapol som svietidlo a štvornožky som vliezol do jej ľavého  oka, nakoľko bolo o niečo prístupnejšie ako jej pravé oko. Rukami som prešmátral každú priehlbinu v stene, každú škáru, poprehadzoval som lístie naviate v hlave Dryády). Nič. Akurát som vyrušil niekoľko nádherných veľkých pavúkov križiakov, ktorí mi lozili po plafóne nad mojou hlavou. Vyliezol som von a znovu som vliezol  štvornožky  Dryáde tentoraz  do pravého oka. Nasledovalo šmátranie, poloplazenie sa dopredu s nulovým výsledkom. Cúvajúc som štvornožky vyliezol spotený a špinavý od nejakej červenkastej pôdy z jej oka. Nasledovala druhá fáza, prehľadávanie okolia jaskyne. Nakukol som asi do každej bútľaviny, ohmatal som každý peň, nadvihol som každú skalu čo som vládal v kruhu asi 10 metrov okolo Dryády. Výsledok bol že som bol ešte špinavší a ešte viac spotený. Dusno bolo statočne. Veru som sa aj naštval a pohrával som sa s myšlienkou že sa domov vrátim bez trofeje. Potom mi niečo vnuklo, aby som hladací manéver zopakoval ešte raz. Nakoľko je doporučené neprezradiť miesto umiestnenia kešky z dôvodu že tieto riadky bude čítať hľadač kešiek, ktorý by mal chuť nájsť túto kešku, napíšem len… Kešku som našiel. Odrazu sa mi pred očami objavila krabička. Srdce mi poskočilo spolu s hlavou, ktorou som sa tresol o kameň nad ňou. Urobil som zápis, vrátil som kešku na miesto a zamaskoval som ju prinajhoršom tak, ako bola predtým. Zotrel som ako tak z tela a nohavíc nazbieranú špinu a s premočeným tričkom a s kľudom v srdci som sa vydal domov. Čaká ma k blízkosti Dryády ešte jedna cesta, druhá keška ktorú som dnes nenašiel, Priepasť Žajdlíkov hostinec …

ešte pohľad do útrob hlavy Dryády

... a na záver odlovená keška