believer

Na Šírave dobre, na Šírave zdravo,

akurát  kol vody Arnoštov je málo..

Arnošt červík triezvy, zavŕtaný v zemi,

tíško v hline leží, robí že je nemý..

Na ryby sme chceli, Arnošt mal návnada byť

a tak ja  podzemie chystal som sa dobyť.

Lopatka tá  bodá, vyhadzuje hlinu,

že  Arnošta nemám, hádžu mi za vinu..

Potúžený mokom  čo robí korálky,

prehľadávam stany bez štipky morálky..

Vykrikujem, jačím „Héééj Arnoštko de si!!“

Rev môj  akurát tak kempujúcich desí..

Na druhý deň v kempe, s hlavou jak balón na púti,

vyhýbam sa ľuďom a svet sa mi krúti..

Sedím na terase  s bolehlavom vedno,

hlava na repráku, mne je to však jedno..

(Kristínka by mala dnes

už o dva roky dlhšie vlasyyyyyyyy..)

* Spomienka  na stanovačku na Šírave za mladých čias. Jedna momentka, keď sme chceli skúsiť rybárčiť, hoc sme udicu nemali a ako ste sa dočítali ani návnadu Arnošta,  ktorému som aj meno dal, aj keď ho nikto nikdy nevidel.  Zato  tam na terase v kempovom bufete dokola celé dni vyhrávala Nagyho Kristínka. Prvé  čo som urobil keď som sa vrátil domov bolo, že som dolámal platňu na ktorej  Kristínka bola..