believer

Sú legendy o tom, že pod banskobystrickým námestím sa nachádzajú stovky metrov tajných chodieb pravdivé? Určite. To či sú ich stovky metrov sa nevie, ale nejaké sa už objavili a možno sa časom objavia i ďalšie. Hádam každé mesto má svoje tajné podzemné chodby. Banská Bystrica nebude výnimkou. Starí Bystričania tvrdia, že ich mesto má podzemie ako ementálsky syr. Je to možné, bohatí ringburgeri, teda mešťania, ktorí mali právo postaviť si na námestí kamenné domy, mali dosť peňazí aj na to, aby si pre každý prípad mohli nechať otvorené zadné dvercia. Cestu posledného úniku. Tajnú chodbu. Žiaľ, veľa sa o nich nevie. Je to samozrejmosťou. Tajné chodby sú preto tajné, lebo boli utajené. Čím menej ľudí o nich vedelo, tým lepšie. Preto nie sú ani zakreslené. Banské mestá ako Kremnica či Banská Štiavnica sa vyvinuli priamo na rudných ložiskách a boli vystavané na banských chodbách. Tieto chodby mohli mešťania týchto miest využiť v prípade potreby ako tajné chodby. Preto sa pod nimi nachádzala celá sieť takýchto baníckych chodieb. Tieto chodby aj v súčasnosti spôsobujú neočakávané prepady zeme v týchto mestách. Situácia v Banskej Bystrici bola iná. Samotné mesto sa nevyvinulo na rudných ložiskách, ale na križovatke ciest zo Zvolenského hradu na Ľupčiansky hrad a z Ľupčianskeho hradu na Turčiansky hrad. Samotné rudné bohatstvo mesta sa nachádzalo vo veľkom chotári mesta, kde vznikali banícke osady predovšetkým v okolí Starých Hôr, Španej Doliny, ale aj Malachova, ktorý však ležal mimo mestského chotára. Z toho vyplývalo, že všetky podzemné priestory v Banskej Bystrici museli byť výlučne budované účelne, napr. pivnice a nemohli byť využité staré banícke chodby. V Banskej Bystrici sa už v stredoveku stretávame s budovaním pivničných priestorov pod kamennými meštianskymi domami. Niektoré z týchto gotických pivníc sa nám zachovali do súčasnosti a sú dôkazom umu a zručnosti banskobystrických remeselníkov. V Banskej Bystrici sa traduje, že tieto pivničné priestory boli navzájom prepojené. Avšak je to otázka ďalšieho výskumu, ktorý by takúto hypotézu potvrdil.

Z tohto hľadiska je zaujímavý pivničný priestor pod domom č. 12 na banskobystrickom námestí. Väčšina okoloidúcich ani netuší, aký unikát z hľadiska Banskej Bystrice tento dom skrýva vo svojom podzemí. V dome sa až do súčasnosti zachovala jedna z mála dvojpodlažných pivníc, ktoré boli v Banskej Bystrici a tajomnou je aj chodba, ktorá vedie z tejto pivnice smerom k vnútornej Striebornej bráne resp. k už asanovanej Striebornej bráne, ktorá stála na začiatku Hornej striebornej ulice. Všetky varianty môže potvrdiť alebo vyvrátiť len odborný prieskum.

Podobne sa v roku 2006 objavila „tajná chodba” (možno kanál), na Lazovnej ulici, ktorú však v dôsledku prestavieb nebolo možné sledovať po celej jej dĺžke. Elektrikári objavili na Krížnej ulici podzemnú chodbu. Robotníci, ktorí kopali pod chodníkom na Krížnej ulici hneď vedľa Štátnej vedeckej knižnice výkop na nové elektrické vedenie, narazili na nerovnosť. Kameň. Keď kopali ďalej, zem sa pod nimi prepadla. Naďabili na podzemný priestor. Pretože elektrikárske práce robili v mestskej pamiatkovej rezervácii, prebiehali pod archeologickým dohľadom. O náleze sa teda okamžite dozvedeli aj archeológovia. Vybrali sa teda do podzemia a čo zistili, ihneď zameriavali a zakresľovali. Chodba je široká sedemdesiat centimetrov a vysoká meter šesťdesiat. Zakrúca sa doľava smerom k námestiu, vedú z nej aj odbočky. Chodba, žiaľ, zo strany od knižnice  ihneď končí. Je zavalená. Kam ústila, nie je možné zistiť. Smerom k Námestiu SNP z nej namerali presne 131 metrov. Zakončená je novodobou betonovou rúrou. Na rúre sú však voľne naukladané kamene. Kamene odstránili, no za nimi už našli len hlinu. Chodba je zavalená aj z druhej strany. Aká je asi chodba stará? Išlo naozaj po podzemnú chodbu, alebo slúžila len ako odpadový kanál? Vek chodby sa datuje tak do 16.- 17. storočia. No a na čo slúžila? Na obyčajný kanál je až příliš veľká. Je však možné, že slúžila aj ako kanál, a zároveň aj ako úniková cesta. Banskobystričania o chodbe pravdepodobne vedeli. Svedčia o tom nálezy, ktoré v nej archeológovia objavili:  novoveké keramické črepy, sklenená fólia, ale i skorodované puškové náboje. Jedným z najcennejších nálezov bola brošňa so vsadeným polodrahokamom.

Nález "tajnej chodby" na Krížnej ulici v roku 2006. Hore v pravo je Štátna vedecká knižnica.

Do zabudnutia upadla aj podzemná chodba, ktorá viedla z dnešného Kapitulského kostola, predtým Oberhaus, popod rieku Hron do dnešného priestoru pod Kalváriou. Ústila pôvodne do pivnice jedného z domov, ktoré sa tam dodnes nachádzajú. Chodba bola využívaná jednak ako únikový priestor k najbližšiemu lesu, jednak pre potreby stráže na Vartovke.

No a či existujú podzemné priestory v areáli banskobystrického hradu? Existujú. V podobe niekoľkých podzemných krýpt, ktoré v prvom rade v stredoveku slúžili na pochovávanie významných banskobystrických mešťanov. Otázne je ich využitie aj na iné účely.