believer

Najskôr napíšem aký býva Radvanský jarmok v súčasnosti.

Tento rok sa skončil už v poradí 353. Radvanský jarmok, spojený s Dňami mesta pri príležitosti 755. výročia udelenia mestských privilégií Banskej Bystrici a 13. Trhu ľudových remesiel. Radvanský jarmok sa už niekoľko rokov koná na Námestí SNP, pokračuje Dolnou ulicou až na Hušták. Kolotoče a zábavné atrakcie boli na parkovisku pri malej stanici a na parkovisku pod pamätníkom SNP. Počas troch dní trvania jarmoku prebiehal pri Mestskom hrade a námestí bohatý kultúrny program. V nedávnej minulosti sa Radvanský jarmok konal niekoľko rokov  v priestoroch  plážového kúpaliska, pár rokov aj na bývalej Dimitrovovej ulici, terajšej Bellušovej a na parkovisku pri Mičinskej ceste.

No a teraz o tom aký býval Radvanský jarmok v minulosti.

Banskobystričania sa koncom 13. storočia  zaoberali obchodom so striebrom, vínom a súknom. Neskôr sa nosným hospodárskym odvetvím stala banská činnosť. V dobe úpadku banských miest na konci 16. a v 17. storočí bystrickí mešťania venovali čoraz väčšiu pozornosť obchodu a remeslu. Na pravidelných týždenných trhoch aj na výročných jarmokoch sa v Banskej Bystrici predávali popri poľnohospodárskych výrobkoch aj práce podomovej výroby, mestského i ľudového remesla, výrobky manufaktúrne a neskôr i priemyselné. Od 18. storočia nadobúda i v tomto kraji čoraz väčší význam domácka výroba. Začali sa konať špeciálne bystrické piatkové trhy na čipky. Tieto sa predávali priekupníkom.

Staré bystrické týždenné trhy prevzali na seba úlohu zásobovať tovarom široké okolie. Jarmoky mohlo mesto organizovať jedine vo schválených termínoch. Jarmok konaný v Radvani 8.–10. septembra na sviatok Narodenia Panny Márie prevyšoval ostatné bystrické jarmoky a stal sa známym aj mimo regiónu stredného Slovenska.

Obec Radvaň, teraz časť Banskej Bystrice,  v roku 1655 získala právo jarmočné. Jarmok v Radvani pravdepodobne vznikol na základe privilégia o usporadúvaní pútí, ktoré získal katolícky kostol v Radvani, zasvätený práve Panne Márii. Postupne vznikol v Radvani jeden z najvýznamnejších jarmokov v širokom okolí. Výrobky kúpené na Radvanskom jarmoku mali chýrečnú kvalitu. Každý remeselník po celý rok chystal najlepšie výrobky práve na tento jarmok. Popri šiatroch remeselníkov z miest i dedín stáli ženičky z Detvy so svojím bielučkým plátnom a handričkovými kobercami, čipkárky zo Starých Hôr, Španej Doliny, Hodruše. Každoročne tí istí trhovníci zaujali tie isté miesta, a to väčšinou spolu podľa druhu tovaru, aký predávali. Drevári z Tekova a z okolia Novej Bane predávali truhlice, hrable, súseky, praslice, detvianski tokári kolovraty, z Novohradu prišli sem predať lopaty, vidly, obruče, kade, korytá, metly. Hrnčiari boli so svojim tovarom rozložení hneď na začiatku jarmočnej ulice, najlepší boli hrnčiari zo Sielnice. Na Radvanskom jarmoku predávali aj v samostatných šiatroch modrotlačové šatky, nože a nožnice, lyžice, hrebene, visiace zámky. Neoddeliteľnou súčasťou Radvanského jarmoku bola ponuka potravín. Ženy z okolia Krupiny v širokých sukniach lákali okoloidúcich voňavou pečenou husacinou, jaternicami a bravčovinou. Tieto  dobroty z mäsa piekli na pekáčoch nad hrncami, v ktorých bolo žeravé drevené uhlie. Ďalej z potravín vynikali výrobky zo syra, bryndza, biele pareničky a korbáčiky, zlatisté údené syry a oštiepky. Predávali ich ženičky z Horehronia i z okolia Detvy, prinášajúc ich priamo zo salašov. Boli tu však aj výrobky okolitých bryndziarskych a syrárskych podnikov zo Zvolena, Detvy, Radvane. Predávalo sa tu aj ovocie a zelenina. Radvanský jarmok mal od vekov svoju zvláštnu atmosféru. Kupujúci i predávajúci slávnostne vyobliekaní sa jednali a chválili svoj tovar porozkladaný pod šiatrom i na zemi vo dvoch radoch pozdĺž dlhej radvanskej ulice.  Bol to najväčší sviatok. Vtedy sa nerobilo nič, len sa varilo a pieklo. Prichádzali sem rodiny zo široka – ďaleka. Na jarmoku bolo k dostaniu snáď všetko potrebné. Radvanský jarmok začínal pri radvanskej kasárni a Beniačovej modrotlači, kde bol prázdny plac. Od Beniačovského mosta po oboch stranách boli šiatre až po Dolnú Radvaň. Tam na pultoch, ktoré poskytovala obec, predávali z Čiech aj z Moravy šatstvo. Ďalej predávali radvanskí súkeníci, Markovičovci a Horenickovci. Tí predávali štofy, ktoré vyrobili sami, ale aj objednávali od iných firiem. V ďalšej časti jarmoku sa predávala obuv. V septembri sa najviac kupovali kapce na zimu. Na jarmok prišli aj kupci s riadom najmä z Lučenca.  Predávali riad plechový aj smaltovaný a kotle. Tovar mali povykladaný len na zemi, nemali šiatre. Na zemi mali plachty, potom stružliny a na tom poukladaný riad a ceduľe, čo to stojí. Hrnce, rajnice, väčšie, menšie, celé súpravy, ale bolo možné kúpiť aj jednotlivo. Na zemi bol vyložený aj porcelán. Pod šiatrami predávali aj „také kačkabájke pre deti – gorálke, hodinky, prstene, píšťalky”. Na Dolnej Radvani, v časti nazývanej na Prednom Mýte, sa predávali výrobky z mäsa. Ženy z Radvane a Kráľovej hriali a predávali párky, nazývané viršle. „To mali plechovice, piecky naspodku, kde hriali dreveným uhlím vodu. Kto chcel, párky mu hneď zohriali, na tanierik dali, veď tam nikto tanierik neukradol. Každá žena mala stolík, dáždnik, ak jej muž spravil dáku záclonu, ak pršalo, alebo veľmi teplo bolo. Predávali väčšinou tie ženy, ktoré predtým slúžili u pánov a vedeli ako obslúžiť, aj chlebíka nakrájať.” Krížankami boli nazývané ženy zo Svätého Kríža. Tie doma chovali prasiatka a robili z nich jaterničky – hurky a podbradky. Večer šli vlakom domov aj s košmi a ráno už o štvrtej boli naspäť na jarmoku, len sa nabrali a išli späť. Tieto ženy pražili jaternice na plechoch, tiež na drevenom uhlí. Už doma si ich vopred uvarili, aby sa im nepokazili, a na jarmoku dopekali. A pekári rožky predávali. Keď si kúpil za korunu, ani nevládal zjesť. Párky boli za dve päťdesiat. Za tri koruny podbradok, to už bol kus, to ani nezjedol! Chlieb si ženičky kúpili od pekárov, väčšinou bol ražný. A pivo sa väčšinou pilo.

Za 50 halierov bol kolotoč. Či už podnikaví obchodníci, alebo samotní účastníci – alebo aj všetci spoločne – každým rokom vybrali nejaký lacný predmet, ktorý sa stal „módnym“ na jarmoku a snažil sa ho kúpiť každý mladý účastník (píšťalky, šatky, varešky…). Tam niekde má korene vznik varešky ako symbolu Radvanského jarmoku. 

Na pomoc k písaniu časti článku o Radvanskom jarmoku v minulosti som si zobral článok Zuzany Drugdovej, ktorý som našiel v Bystrickom Permone. Odtiaľ mám aj prvé tri dobové fotografie. Štvrtá fotka je moja vlastná, kde statočne zvieram statného medveďa.

Radvanský jarmok ešte v pôvodných priestoroch