believer

Pred pár dňami som sa dostal s fotoaparátom na krku na banskobystrickú Hodinovú vežu, odkiaľ je nádherný výhľad z vtáčej perspektívy na Mestský hrad, Námestie SNP, priľahlé uličky a aj na široké okolie mesta.

Hradný areál je najstaršou súčasťou mesta a do dnešnej podoby sa vyvíjal 755 rokov. Stavby ktoré ho tvoria pribúdali postupne, niektoré pod vplyvom vonkajších dejinných udalostí.

Najstarším objektom je kostol Nanebovzatia Panny Márie. Predpokladá sa že bol postavený v druhej polovici 13. storočia.  Jeho najstaršie časti pochádzajú ešte z románskeho slohového obdobia.  Stavba kostola pokračovala ešte v prvej tretine 14. storočia. V tomto období stála už pravdepodobne aj budova radnice. Tá v roku 1500 pri veľkom požiari vyhorela. Niekedy okolo roku 1350 v hradnom areáli existovali tri stavby: spomínaný kostol, pôvodná budova radnice a veža zvonice, ktorá neskôr niesla názov Petermannova po richtárovi Mikulášovi Petermannovi z roku 1383.  Túto začiatkom 16. storočia včlenili stavebne do novovzniknutej obytnej časti Barbakanu.  V roku 1406 obklopoval farský kostol cintorín a bol postavený karner sv. Michala. Táto stavba slúžila ako kostnica. Na severovýchodnej strane vybudovali pred  rokom 1479 úsek kamenných hradieb, ktoré nahradili pôvodné drevené palisády. Súčasťou tohto opevnenia boli tri bašty: Banícka, Farská a Pisárska. Pribudol aj Matejov dom, z ktorého sa vychádzalo na hradby medzi Farskou a Baníckou baštou. Na juhovýchode Farskej bašty stála budova fary. Fara bola staršia ako bašta. Najskôr bola drevená. Taktiež vyhorela v apríli roku 1500.  V priestore medzi Baníckou a Pisárskou baštou stála kaplnka, ktorú neskôr prestavali na kostol sv. Kríža (Slovenský kostol).  V roku 1492 bol predĺžený po tzv. Matejov dom.  V roku 1496 k jeho južnej stene pristavili po celej dĺžke novú kaplnku.  Pred rokom 1500 existovali v hradnom areáli ďalšie dve bašty: Ondrejova a Mühlsteinova. Podstatným stavebným zásahom, ktorý značne pozmenil vzhľad kostola Nanebovzatia Panny Márie, bola jeho neskorogotická  dostavba. K hlavnej lodi pristavali 5 kaplniek a prestavili aj samotnú svätyňu. V tom istom období nadstavali aj vežu kostola. Po požiari v roku 1500 bola vystavená nová radnica. Dnes je z nej sídlo Štátnej galérie. Vystavili ju niekoľko metrov južnejšia ako stála pôvodná radnica. Tiež sa vybudovala vstupná časť mestského hradu s Barbakanom. Dokončená bola asi po roku 1517.  V poslednej štvrtine 15. storočia drevené palisády postupne nahradili kamennými hradbami. Pre základy hradieb využili dno bývalej suchej priekopy, ktorá dovtedy chránila hradný areál. V roku 1587 k severnej strane  zvonice pristavili strážny dom a mestský hrad tým nadobudol svoju definitívnu podobu.  Táto sa nemenila asi po dobu 200 rokov.

V roku 1761 Banskú Bystricu opäť postihol ničivý požiar. Mesto sa teda znovu dobudovávalo, ale niektoré časti sa už neobnovili.  Boli to hlavne fotrifikačné stavby, ktoré časom stratili svoju pôvodnú obrannú funkciu a časom sa asanovali. Podobný osud postihol aj vodnú priekopu z ktorej ponechali len malé jazero. Značnú prestavbu podstúpil aj farský kostol Nanebovzatie Panny Márie. Po zrútení stropu hlavnú loď svätyne už neobnovili v pôvodnej výške a celý kostol dostal barokový výzor. V tejto dobe odstránili aj  najdlhší úsek hradieb, ktorý spájal Farskú baštu s vežou zvonice a tým sa hradný areál na juhozápadnej strane opäť otvoril smerom k mestu. Jazero pred mestským hradom existovalo ešte asi 50 rokov.  V prvej polovici 19. storočia ho zasypali a na jeho mieste vysadili stromoradie, kde vznikla pre Banskobystričanov neskôr obľúbená Promenáda. V roku 1940 zbúrali Ondrejovu  a následne aj Mühlsteinovu baštu aj s priľahlými múrmi opevnenia. V tom istom období zbúrali aj strážny dom za vežou zvonice. A v takejto podobe poznáme hradný areál dnes.

Pravdepodobný vzhľad hradného areálu okolo roku 1590

Takúto podobu mal v roku 1967

Takto vyzerá hradný areál dnes