believer

Len pred pár dňami sa skončil v Banskej Bystrici Radvanský jarmok, tak ma napadlo napísať niečo o trhoch v Banskej Bystrici. Je to možno trochu divné, prečo je Radvanský jarmok v Banskej Bystrici a to priamo na námestí a blízkom okolí (Námestie SNP, Dolná ulica – Hušták a kolotoče s atrakciami boli pod Pamätníkom SNP a vedľa Malej stanici – bývalý Drukos). Tento rok to bol už 353. Radvanský jarmok. V minulosti sa aj uskutočňoval priamo v Radvani, potom začal meniť miesta, niekoľko rokov sa konal v priestoroch  plážového kúpaliska, pár rokov aj na bývalej Dimitrovovej ulici, terajšej Bellušovej a na parkovisku pri Mičinskej ceste.

V minulosti sa konávali priamo na námesti Banskej Bystrice trhy. Snáď to malo korene niekde v rozkvete baníctva. Obchodovalo sa s potravinami a priemyselným tovarom každý deň. Každý deň sa konali trhy.  Najstaršia zmienka o trhu v Banskej Bystrici je z 80. rokov 15 storočia. Najpopulárnejšie boli tzv. pondelkové trhy, kedy sa obchodovalo najviac z celého týždňa.  V 17. storočí dostala Banská Bystrica privilégium, že sa mohli 4 krát do roka konať v meste výročné jarmoky. Konali sa 25. januára, 1. mája, 1. septembra a 25. novembra. Obyvatelia mesta. ktorí predávali na trhu boli oslobodení od akýchkoľvek poplatkov a to aj na celom území Uhorska.  Tieto výsady boli zakotvené v mestských privilégiách udelených uhorským kráľom a neskôr opätovne potvrdzované. Takto sa podporovala aj banská ťažba. Predávajúci ktorí nebolo banskobystrickými mešťanmi mohli na tunajších trhoch predávať len po zaplatení poplatku. Tento poplatok určovala mestská rada.  Z vyzbieraných peňazí sa potom financovali rôzne verejné stavby alebo údržba ciest. V meste žili aj obchodníci – kramári, priekupníci a kofy, ktorých existencia bola priamo spojená s fungovaním trhu.  Bývali väčšinou v podnájme, mnohí na Námestí – ringu. Mestské kofy často predkupovali tovar v blízkom okolí a potom ho predávali so ziskom na trhu. Asi odtiaľto vznikol pomenovanie niektorých žien „kofy“.

Popri trhovisku na Hlavnom námestí – Ringu sa od 16. storočia obchodovalo aj na Hronskom námestí. Tradícia trhov sa udržiavala v meste až do polovice 20. storočia. V rokoch 1939-1941 vybudovalo mesto novú murovanú tržnicu na Hornom námestí (niekdajšia promenáda). Táto slúžila až do roku 1996.  Potom ju asanovali. Na jej mieste vyrástla nová, modernejšia, kde sa dodnes konajú trhy, teraz výhradne ovocno – zeleninové ale aj kvetinové.