V Banskej Bystrici v hradnom areáli sa nachádza niekoľko bášt. Za Matejovým domom sa nachádza veľmi zachovalá Banícka bašta. Pomenovanie dostala podľa cechu, ktorého členovia sa podieľali na jej výstavbe a v prípade potreby aj na jej ochrane. V Baníckej bašte boli počas 16.-17 stor. umiestnené delá, ktoré chránili Mestský hrad od severu.
Vedľa Matejovho domu vidíme takisto zachovalé bašty Farská bašta a Pisárska bašta. Farská bašta bola postavená pred rokom 1479. Pôvodne bola drevená, ale po požiari v roku 1500 murovaná. Pomenovanie dostala podľa fary, ktorá bola jej súčasťou a mestský hrad chránila na jeho západnom cípe. Pisárska bašta stojí na severnej strane hradného opevnenia, v jednej línii s Farskou baštou a Baníckou baštou. Bola postavená pred rokom 1479. Dnes je nazývaná aj ako Gallova bašta po mestskom trubačovi , strážcovi hradu a nastavovačovi hodín na veži Barbakanu v rokoch 1515 – 1540.
Farská bašta
Radnica – Pretórium je renesančná budova so stĺpovou otvorenou loggiou talianskeho štýlu, postavená v rokoch 1564-1565 zo staršieho gotického objektu. Objekt dal postaviť bohatý mešťan, neskôr zvolenský župan Vít Muhlstein, pravdepodobne po veľkom požiari roku 1500. Budova je trojpodlažná, štvorhranného typu s hladkými novo upravenými fasádami, ktoré z troch strán člení stĺpová arkádová loggia. V neskoršom období bola používaná na školské účely. Teraz je v nej umiestnená Galéria.
Radnica
Námestie Slovenského národného povstania
Námestie Slovenského národného povstania bolo svedkom mnohých historických udalostí nielen s dosahom na mesto, región, ale i celé Slovensko. Návštevníkom sa aj po dlhšom čase vynárajú spomienky a obrazy tohto námestia s kulisami pamiatkových domov, fontány, šikmej veže a donedávna aj množstvom holubov. Námestie vzniklo a menilo sa s rozvojom mesta. Každý objekt má osobitné historické, architektonické alebo umelecké hodnoty. Vytvorilo sa rozšírením ulice, ktorá nadväzovala na cestu vedúcu zo Zvolena do Brezna. Toto námestie bolo svedkom zvlášť dramatických chvíľ počas SNP, preto aj nesie názov pripomínajúci udalosti jesene 1944. Po druhej svetovej vojne sa viaceré budovy pamiatkovo upravili a reštaurovali.
Námestie SNP z Hodinovej veže
Na námestí bolo pôvodne 32 meštianskych zväčša drevených domov, ktoré boli požiarom roku 1500 zničené. V 16. a 17. storočia bohatí mešťania postavili nové domy. Domy boli jedno a dvojposchodové. Viaceré z nich mali na prízemí veľké siene na obchodovanie (Mazhaus).
V hornej časti Námestia Slovenského národného povstania je mestská tzv. Hodinová veža.
Hodinová veža, pred ňou Morový stĺp
Hodinová veža sa v priebehu stáročí nazývala raz zelenou, inokedy hodinovou alebo najnovšie šikmou vežou. Bola vybudovaná v 16. storočí. Myšlienka o potrebe stavby novej, popri veži mestského zámku a veži farského kostola Nanebovstúpenia Panny Márie už tretej veže v meste sa zrodila na zasadnutiach mestskej rady v roku 1552. Motívom stavby bola na jednej strane márnomyseľnosť a táto bola až v druhom pláne vyvážená potrebou umiestnenia nových hodín. Od roku 1493 sú k dispozícii záznamy o trubačovi, ktorý býval v areáli mestského zámku a ktorý sa staral o tamojšie hodiny. Býval v bašte, ktorá podľa neho dostala aj meno, Galova bašta (neskôr Pisárska bašta). Vežu na námestí mešťania začali stavať 4.7.1552. Spočiatku veža na námestí plnila nielen funkciu nosiča mestských hodín, ale aj strážnej veže. Druhá strážna veža mimo hradieb mesta, Vartovka, ktorú tiež spomeniem v inom článku, sa postavila až v roku 1587 v dôsledku opatrení formulovaných vo vojenskom poriadku obrany stredoslovenských banských miest z roku 1564. Týmto poriadkom sa stanovila sieť strážnych miest, pričom signály sa vysielali ohňom a delovými výstrelmi. V okolí Banskej Bystrice bolo ešte aj druhé strážne miesto, a to na Šachtičkách. Z veže na námestí bol omnoho lepší výhľad na okolité vrchy a bola na nej stála strážna služba, ktorá mala za úlohu pozorovať nepriateľa a zároveň dozerať, či niekde v meste nevznikol požiar. Pri požiari stráž na veži smerom k požiaru vyvesovala červenú zástavu cez deň a v noci lampáš. Na ochodzu veže v prípade požiaru vychádzali mestskí trubači, ktorí trúbili na poplach. Veža bola pristavená k budove mestskej váhy, ktorá bola veľmi dôležitým objektom. V budove mestskej váhy sa nachádzali aj priestory, ktoré mesto prenajímalo zlatníkom ako pracovné dielne. Pod budovou boli suterénne priestory, v ktorých sa nachádzala mučiareň. Veža bola niekoľko krát opravovaná a to aj z dôvodu viacerých požiarov, ktoré ju poškodili. V priebehu roka 1920 sa na dome susediacom s vežou objavili v murive stien trhliny. Následná technická správa mesta konštatovala, že praskliny nesúvisia s klesaním veže a že je celkom zbytočné majiteľom domu navrhované zamurovanie pivnice pod vežou. Praskliny však zrejme skutočne boli spôsobené pohybom veže, pretože na jar 1956 sa už výchylka veže dala zreteľne pozorovať voľným okom. Merania potvrdili výchylky, ktoré mali byť zapríčinené pravdepodobne zvýšeným stavom spodnej vody, alebo zvýšeným prítokom spodných vôd pri striedaní mrazov a odmäkov. Technická správa upozornila aj na existujúce pivnice pod vežou, ktorá bola rekonštruovaná počas vojnových rokov a následne bol do nej zamurovaný vstup, takže nebolo možné preskúmať vplyv stavu pivnice na pohyb veže. Výchylka veže sa ešte viac zväčšila po asanácii susedného obchodného objektu v priebehu 60. rokov. Od počiatku svojej existencie slúžila veža nielen ako pozorovateľňa pre strážnikov ,ale aj ako pracovné miesto pre mestských hudobníkov. Na veži mal stanovisko mestský trubač, ktorý trúbením ohlasoval celé hodiny, trúbil pri slávnostných príležitostiach a na poplach. V meste zvyčajne pôsobili traja trubači, z ktorých jeden bol majstrom a dvaja jeho pomocníkmi. V noci mali trubači v pravidelných intervaloch vykrikovať stanovené heslá, čím dávali najavo svoju bdelosť. V súčasnosti spolu s obnovou historického centra Banskej Bystrice došlo aj na zásadnú rekonštrukciu tejto zaujímavej stavebnej pamiatky. Vykonalo sa zabezpečenie stability veže, ktorá má v súčasnosti odklon od zvislej osi 68 cm. Zmenil sa vstup do veže, ku ktorému bol pristavený malý objekt s rovnou strechou. Pôvodné schodisko vo veži nahradilo nové schodisko so 101 schodmi s miernejším sklonom. Najvýznamnejšou zmenou však bolo sprístupnenie objektu veže verejnosti. Po úpravách veža slúži ako výstavná sieň, priestor pre vežové koncerty hudobníkov a ako výhliadková veža pre turistov otvorená od 15. mája denne od 10.00 do 18.00 hod.
Pokračovanie o Námestí SNP v ďalšej časti..
asi si ako ja, mierne cholerický :-), ...
Derechurka, neboj, som vyprchal ako ...
som rada Belí, že sa ti podarilo ...
Už som si myslel že tento článok ...
Celá debata | RSS tejto debaty