believer

Banská Bystrica – pamiatková rezervácia. Sprievodca po Banskej Bystrici 1.

K poznaniu Banskej Bystrice sa ponúka veľa možností. Pestrá minulosť, bohatá stavebná činnosť, pôsobenie mnohých umelcov, významné postavenie v hospodárstve, národnej a kultúrnej sfére i v iných oblastiach poznačilo mesto špecifickými znakmi.

Stretávame sa s množstvom historických, architektonických a umeleckých pamiatok. Na Moyzesovom námestí a námestí SNP, v jednotlivých uliciach centrálnej časti mesta a ďalších častiach nachádzame stopy po gotickej, renesančnej, barokovej, klasicistickej i secesnej výstavbe. Svojou minulosťou a množstvom kultúrnych pamiatok patrí Banská Bystrica k tým slovenským mestám, ktoré boli vyhlásené za mestské pamiatkové rezervácie.

Pri prechádzke mestom spoznávame aj súčasnosť. Je tu množstvo konfrontácií, veď veľa hodnôt minulosti sa obnovilo v posledných rokoch.

Hradný areál

Najstaršiu časť Banskej Bystrice, areál mestského hradu, tvorí niekoľko sakrálnych a svetských pamiatok. Súbor historických, architektonických a umeleckých pamiatok je národnou kultúrnou pamiatkou.

                                                                               Mestský hrad

Mestský hrad bol postupne stavaný od 13. storočia nemeckými kolonistami a tvoril silne opevnenú časť. Samotné opevnenie bolo postavené za vlády Mateja I. v rokoch 1480-1510, vstupná brána a veža s barbakanom boli dokončené v roku 1512. Po porážke uhorského vojska Turkami pri Moháči roku 1526 začali hrad spevňovať. Opevňovacích prác sa zúčastňovali viacerí taliansky odborníci. Pod ich vedením bolo pôvodné palisádové opevnenie nahradené kamenným múrom. Na hrade sa zdržiaval Ž. Luxemburský, nemecký cisár a uhorský kráľ pri jeho návštevách mesta v rokoch 1403, 1404, 1405, 1424. Na južnej strane je bývalá brána, do ktorej sa vchádzalo padacím mostom. Vidno tam zvyšky obranného múru a to otvory nad bránou – miesta pre obrancov hradieb.

                                                                    Barbakan

Pod týmto areálom je budova bývalého gymnázia. Táto budova bola postavená v roku 1858 pre účely vtedajšieho katolíckeho gymnázia. Bolo to počas účinkovania biskupa Š. Moysesa, ktorý presadil u maďarskej vlády postupné zavádzanie slovenčiny, ako vyučovacieho jazyka popri nemčine (od roku 1861), stalo sa centrom slovenskej vzdelanosti.

V hradnom areály sa nachádzajú pamiatky neskorogotického stavebného štýlu, ako napr. Kostol Nanebovzatia panny Márie, Kostol sv. Kríža, Matejov dom, Banícka bašta a Pisárska bašta, Pretórium a Barbakan.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie – tiež nazývaný Nemecký kostol alebo Farský kostol je najstarším objektom hradného areálu.

                                                                 Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Jeho počiatky siahajú pred rok 1255, čo je rok udelenia mestských práv obci Bystrica od panovníka Bela IV. Pôvodne bol románsky jednoloďový so štvorcovou svätyňou a vežou so združenými oknami. V prvej polovici 14. storočia bol rozšírený o južnú prístavbu a goticky zaklenutý. V rokoch 1494 -1505 bol postavený v neskorogotickom slohu, obvodové múry boli zvýšené a pristavalo sa nové presbytérium s trojbokým uzáverom, ku ktorej dal zo severnej strany bohatý mešťan Koningsberger v roku 1500 pristaviť Kaplnku sv. Jána Almužníka. Južná strana lode bola ukončená Kaplnkou sv. Ondreja a Kaplnkou Tela Kristovho. Tieto kaplnky postavili v roku 1473 mešťania Vít Muhlstein a Kohlmann. Na severnej strane lode boli postavené Kaplnka sv. Antona a Kaplnka sv. Barbory z rokov 1473 a 1475. Najvzácnejšou pamiatkou v kostole je 9 m vysoký neskorogotický skriňový oltár s pohyblivými krídlami a fiálovým štítovým nadstavcom sv. Barbory (umiestnený je v kaplnke sv. Barbory – patrónky baníkov), ktorý pochádza z roku 1509. Oltár tvoria viaceré sochárske diela a tabuľové maľby pochádzajúcich z dielne Majstra Pavla z Levoče. Hlavnú skriňu vypĺňajú tri sochy – Panna Mária s dieťaťom, sv. Barbora a sv. Hieronym. Zadné strany krídel vypĺňajú tabuľové maľby zobrazujúce postavy svätcov. V spodnej časti oltára je zobrazený výjav Krista s dvanástimi apoštolmi. Vo fiálovom nadstavci je súsošie Kalvárie s ukrižovaným Kristom a dvoma zločincami. Pozoruhodná je aj neskorogotická krstiteľnica od majstra Jodoka asi z roku 1475 umiestnená v kaplnke sv. Barbory. Hlavný oltár kostola je zdobený dvojdielnym olejovým obrazom, ktorý znázorňuje Nanebovzatie Panny Márie. Po stranách sa nachádzajú štyri sochy, ktoré pochádzajú z dielne Vincenta Dunajského, rodáka z neďalekej Ľubietovej. V kostole sú aj iné neskorogotické pamiatky, ako napr. kostolné lavice s volútovými čelami z roku 1771 a sú dielom majstra Kreisa. Po požiari roku 1761 dostal kostol novú barokovú klenbu, ozdobenú roku 1770. Na veži kostola možno najlepšie sledovať jeho stavebný vývoj. Prvé a druhé poschodie má po dva páry združených okien románskych, tretie a štvrté poschodie sú gotické s oknami s lomeným oblúkom, piate vzniklo v 18. storočí a je renesančné a strecha je baroková. Na južnej strane kostola je umiestnený reliéf “Kristus na Olivovej hore”, so sieťovou gotickou klenbou z 15. storočia. Vo farskom kostole každoročne skladal sľub nový richtár.

Pokiaľ farský kostol slúžil nemeckým kolonistom, triede bohatých, Slovenský kostol – kostol sv. Kríža bol výsledkom práce chudobnejšieho slovenského obyvateľstva, postavený v roku 1494.

                                                                Slovenský kostol

Kostol bol vstavaný priamo do mestských hradieb. Stojí na mieste bývalej kostnice – márnice. V 17. storočia bol rozšírený a znova zaklenutý. V 18. stor. bol ešte raz prestavaný jeho interiér. Zachoval sa iba veľmi pekný neskorogotický portál, ktorý bol umiestnený v novom vstupe do kostola a vybudovaný z južnej strany, pretože pri veľkom požiari bolo zničené vnútorné zariadenie i umelecká výzdoba kostola. V interiéri kostola je hlavným umeleckým prvkom je klasicistický oltár stĺpového typu s kompozitnými hlavicami, ktorý pochádza z roku 1834. Uprostred oltára vo veľkej nike je súsošie Ukrižovania so sochami Panny Márie a Márie Magdalény, ktorých autorom je Vavrinec Dunajský. Po stranách na podstavcoch sú plastiky jezuitských svätcov a v nadstavci dve sochy anjelov.Kostol sv. Kríža navštevovali slovenskí obyvatelia Banskej Bystrice, preto sa často označuje ako Slovenský kostol.

V severnej časti hradného areálu, pri slovenskom kostole je budova – Matejov dom, postavená roku 1479 v neskorogotickom štýle. Situovanie budovy do priestoru Baníckej bašty podmienilo jej stavebný a výtvarný výraz. Je štíhla, päťpodlažná, zakončená vysokým štítom strechy, ktorý prečnieva nad úroveň opevnenia. Má zachovalú pôvodnú fasádu s kamennými osteniami okien. Na parapete okna druhého poschodia je reliéfny erb kráľa Mateja, mestský znak a letopočet 1479. Budovu dal údajne postaviť Matej Korvín pre svoju manželku Beatrice, ktorý bol v tom čase uhorským kráľom. Kráľ Matej tu mal svojho kráľovského úradníka. Funkcia a účel Matejovho domu sa v priebehu storočí pravdepodobne nemenili. Slúžil ako sýpka, sklad, zásobáreň, zbrojnica, resp. strážnica.

Nabudúce budem pokračovať radnicou niekoľkými baštami a prejdem na Námestie SNP.