Založ si blog

Ako som sa vybral na huby a okrem svojej som našiel kešku.

Malá prestávka od písania Potuliek Provensálskom, spestrená jednou z potuliek po blízkom okolí, len tuto za humnami nášho Sásovského sídliska.

Letný, slnečný, nie tak horúci deň,  s niekoľkými preháňajúcimi sa oblakmi na oblohe. Takto by sa dal charakterizovať včerajší  deň. Ako by som ho využil? Takto som rozmýšľal ráno. Bol som síce po nočnej, ale ako by to bolo aby som šiel spať. Však by mi  svedomie viečka prelepilo lepiacou páskou nad obočím. Všade naokolo počúvam ako rastú huby, dokonca som minulý týždeň s otcom vybehol za Banskú Bystricu, len kúsok na kopec smerom na Mičinú a podarilo sa nám pár húb aj nájsť.

Tak som si povedal že skúsim obzrieť terén okolo Hrádku. Hrádok, to je miesto kúsok od môjho sídliska. Je to menší kopec asi v strede cesty na Panský diel. Rád sem chodím, mám to rýchlejšou chôdzou asi 50 minút priamo z pred domu. Za 25 minút sa ocitnem z betónovej džungle na krásnej vyhliadke, odkiaľ je nádherný výhľad na spomínanú betónovú džungľu, čo je v skutočnosti  naše sídlisko Sásová. Do ruksaka som si hodil sieťovku na prípadný hubársky úlovok, nožík, sedmičku sirupovej vody a papierik s údajmi o keške (keška, odvodenina od cache, čo je skrýša ktorá sa hľadá pri zábavke zvanej geocaching), ktorá sa nachádza neďaleko Hrádku.  Doma som si povedal, že ak nebudú huby, aspoň odlovím spomínanú kešku. Nahodil som teda GPS súradnice kešky do mobilu a vydal som sa na huby. Nebudem to naťahovať, zliezol som okolie Hrádku, vnoril som sa do pichľavých húštin osikového lesíka, kde keď som už inde nenašiel hríby, našiel som tu nejaký ten kozák osikový, zvaný tiež osičník. Stalo sa ale to, že okrem jednej jedlej huby, ktorá bola aj tak pod klobúkom plesnejúca a vnútro mala isto viac mäsité od červíkov ako  hubovo dužinaté som nenašiel NIČ. Dokonca ani v tamojších húštinách som nepočul často tam počutý lomoz, možno spôsobený medveďom, možno spôsobený človekom, či iným živočíchom a teda nebol dôvod zobrať nohy na plecia, ako sa mi to tam už neraz stalo. To miesto je totiž teritórium našej šelmy medveďovitej, ktorú familiárne volám maco.  Raz som sa s macom stretol okom proti jeho oku a veru mi stačilo. Použil som teda plán Bé. Zapol som aplikáciu v mobile a a pobral som sa určeným smerom k miestu kešky. Táto keška sa volá Žabky a nachádzala sa kúsok pod Šachtičkami, pri menšom jazierku, ktoré bolo vytvorené za účelom zimného zasnežovania tamojších zjazdoviek.

Stredisko Šachtičky (niekde spomínané ako Šachtička) leží ako šperk v malom okruhu južne od Banskej Bystrice, západne od Pánskeho dielu, severozápadne od banskej dedinky Špania Dolina, a východne od Donoval. Toto stredisko je známejšie asi v zime ako lyžiarske stredisko, kde je niekoľko denne (v zime)  upravovaných zjazdoviek. Ale aj v lete má čo ponúknuť. Nachádza sa tu horský hotel Šachtička a v jeho okolí, v areáli Šachtičky sa dá nájsť mnoho spôsobov ako stráviť príjemne voľný čas. Spomeniem napríklad jazdu na koni, či známu to turistiku po jednom z mnohých tamoších turistických  chodníkov.

Takže som sa blížil k onomu jazierku, ku ktorému cestu som poznal a nebolo treba do mapy v mobile hľadieť. Šťastne, bez popohnania medveďom som tam aj prišiel a pozrel som na GPS, koľko som od kešky vzdialený. Kompas mi ukazoval okolo 60 metrov a to just k miestu kde sa slnila trojica dám s obrovským vlčiakom. Nikde okolo jazierka nebolo živej duše a akurát tam kde je keška sa museli tieto žienky rozložiť a ešte aby sa cítili bezpečne sa tam potuloval ten vlčiak. Keška sa má hľadať nepozorovane, aby obyčajný smrtelník (mukel), čo neholduje geocachingu nevidel jej nájdenie. Tak som sa akože obzerajúc si hladinu jazierka, oblaky, trávu a očkom nebadane aj opaľujúce sa dámy, blížil smerom k nim. Asi 15 metrov od nich bol nejaký kusisko panelu v tráve. Ako indícia okrem GPS súradníc bolo aj: „Jediný žabiak stráži plochu vodnú“. Myslený bol samozrejme nejaký väčší kameň. Kde by mala keška byť schovaná. Behal som po paneli, nohou som nenápadne rozhrabával trávu po jeho obvode, či tam nie je nejaká diera. Najskôr  začal po mne civieť ten vlčiak, potom žienky spozorujúc že pes niekam civí a upreli svoje zraky na mňa. Ktovie čo si pomysleli. Možno aj to že ich nenápadne šmírujem. Nič som nenašiel, kukol som teda na mobil a tam mi ukazoval kompas že keška je asi 8 metrov povyše. Pozrel som tam a tam nad chodníkom velikánska asi  jeden a pol metrová skala. Samozrejme som v nej videl onoho žabiaka z nápovedy a keď okolo nebolo iných skál, prešuchol som sa trávou ako vretenica ku skale. Keď som si čupol, žienky na mňa nedovideli a tak som mohol nepozorovane vyhrabať krabičku – kešku, urobiť do nej zápis, zobrať si nejaký darček, vložiť do nej svoj darček, zabaliť kešku a opäť ju zamaskovať pre ďalšieho hľadača. Ako som tak vykonával tieto úkony, vlčiakovi som asi začal chýbať i vybral sa ten na pol cesty od žienok ku mne. Spozoroval som ho, spozornel som, spozornel i on, ale ho to po chvíli strnulosti prešlo a aj tak jedna žienka na neho zavolala a on poslušne ledabolo išiel ku nim. Keby bol taký poslušný aj náš bígl-pes Teo s povzdychom  som si pomyslel. Na toho ak zavolám, ani ho nenapadne prísť ku mne, len ak mi v ruke uvidí piškótu. To sa doslova ku mne vrhne. Ale aby som to uzavrel, kešku som šťastne našiel, na rozdiel od húb a tak som sa vydal asi na 5,5 kilometrovú cestu nadol domov.

Tu je ešte link na nájdenú kešku aj s mojim zápisom… som tam ako jovabb: http://www.geocaching.com/seek/cache_details.aspx?wp=GC1ETNJ

A tu pár fotiek urobených len mobilom … klik na fotky pre správne zobrazenie sa:

Pohľad na naše sídlisko Sásová z mojej obľúbenej vyhliady.

Pokračujem chodníkom ku Hrádku

Tu už v diaľke poresvitá otvorený priestor na Hrádku a zrýchlil som krok popri stromoch - strigôňoch.

Výhľad z Hrádku na Panský diel.

Neúspešne hľadajúc huby pri spätnom pohľade na Hrádok.

Jediné jedlé a pritom nejedlé hubovité čo som našiel.

Tu už vidieť jazierko, kam som sa vydal kešku hľadať.

... jazierko

... a nájdená keška

... zápis o nájdení do notesa v keške

Pohľad od kešky na jazierko, to červené je jedna z trojice žien slniacich sa.

Ešte dávnejšie urobený snímok na Šachtičky z Panskeho dielu

A tu už cesta hrdo po asfaltke domov od jazierka pod Šachtičkami ... vpravo je odbočka ktorou by som sa dostal späť na Hrádok

Marošovi

10.08.2017

Maroš, pred pár dňami som znovuobjavil pesničku "Takový schody do nebe" a netušil som že na druhý deň budeš nečakane kráčať po nich. Tam dole, pod schodami do večnosti si nechal svoju manželku viac »

Z prehriatej hlavy. .

02.08.2017

Je lepšie, keď je lepšie. Lebo keď bolo lepšie, to je už minulosť a môžeme na to len spomínať. Keď bude lepšie, to je zase budúcnosť a nemusíme sa toho dožiť. Hovorí sa že dobre už viac »

Sen, to je hviezda na nebi

27.07.2017

Na hranici lúky a lesa stála brána. Brána do sveta, kde sa dá vymodelovať osobný svet. Zastal pred bránou a obzrel sa späť. Po chvíli pomaly prekročil prah brány a jeho kroky vtiahol do seba viac »

trump, melanie, zatmenie, usa

Milióny Američanov vrátane Trumpa sledovali zatmenie Slnka

21.08.2017 23:02

Davy Američanov vrátane prezidenta Donalda Trumpa vybavených ďalekohľadmi, fotoaparátmi a špeciálnymi ochrannými okuliarmi pozorovali úplné zatmenie Slnka.

kábul, vojaci, policajti, afganistan

Kábulskú diplomatickú štvrť zasiahla explózia

21.08.2017 22:33

Informácie o potenciálnych obetiach afgánskeho incidentu zatiaľ nie sú k dispozícii.

fico, danko,

Horský: Koaličná komunikácia je na bode mrazu

21.08.2017 20:00

Skutočnosť, že má vláda v stredu rokovať bez ministrov za SNS, podľa politológa Michala Horského znamená prehĺbenie koaličného konfliktu.

Anatolij Antonov

Novým veľvyslancom Ruska v USA je Anatolij Antonov

21.08.2017 17:26

Doterajšieho námestníka ministra zahraničných vecí Antonova označujú za zástancu tvrdej línie vo vzťahoch k USA.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 114
Celková čítanosť: 326413x
Priemerná čítanosť článkov: 2863x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy