Jeseň vnímam ako krásnu, zároveň ale aj ako smutnú. Smutnú preto, lebo som letný tvor a zimu, aj keď vie byť nádherná, považujem za obdobie stagnácie. Ako keby som ustrnul, zastavil pohyb. Tak to cítim ja. Možno som v niektorom z minulých životov zmrzol 🙂
Svetlý bod jesene je pre mňa babie leto. Počas tých niekoľko krásnych, slnečných, teplých dní sa snažím prijímať tento stav a nabrať si teplej krásy do zásoby, aby som mal z čoho čerpať v zime.
Babie leto je aj výstava nádherných pavučín, ktorých snovanie si pavúky trénujú už niekoľko týždňov pred babím letom. Objavil som niekoľko z tých umeleckých výtvorov a v spojení s čerstvo vychádzajúcim slnkom a kvapkám rosy vzniklo niečo takéto:
(pre nedeformovaný pohľad klik na obrázok)