Nie, nie sú to žiadne ostrovy na ktorých som vyrastal. Vyrastal som na Uhlisku. Aj keď kapela ktorá ma sprevádza skoro celý život z ostrovov pochádza.
Včera sa tu objavil článok od Devany o hudbe, v ktorom sa krásne vyznala z toho, čo pre ňu hudba znamená.
V jej komentoch som videl viac príspevkov ohľadne skupiny Pink Floyd. Inšpirovalo ma to, aby som napísal aj ja kúsok o hudbe samotnej a o tom ako nás/mňa hudba formuje, kúsok o sebe a láske k hudbe a kúsok aj o mojej srdcovke skupine Pink Floyd.
Čo je to vlastne hudba? Dozvedel som sa v jednej debate v televízii, že hudba je zoskupenie zvukov, tónov, harmónii, melódie a rytmu v nejakom čase a priestore. Znie to dosť surovo a sivo, ale ak sa nájde niekto, kto dokáže tieto veci zmiešať dokopy a vdýchnuť tomu všetkému dušu, vznikne z týchto ingrediencií hudba. Hudba, ktorá dokáže zaplniť duše tým ktorí ju vedia prijať. Hudba, ktorá dokáže v ľuďoch vyvolať rôzne pocity. Dokáže vyvolať radosť, smútok, romantické pocity. Vďaka hudbe sa vieme vyrovnať s rôznymi emóciami. Hudba pomáhala ľuďom trochu zabudnúť na každodenné starosti. A pomáhala napríklad nevoľníkom pri hrdlačení na pánskom, či otrokom pri práci niekde na plantáži. Aj tam vznikala hudba.
Hudba sa využíva tiež pri liečení. Používa sa na to zväčša relaxačná hudba. Z vážnej hudby spomeniem, že Vivaldiho hudba posilňuje pamäť, Mozartova má stimulačný vplyv na mozog. Existuje mnoho hudobných žánrov od vážnej hudby, cez populárnu, ľudovú a tieto druhy hudby sa ešte delia na ďalšie hudobné žánre.
Ja dokážem počúvať skoro akúkoľvek hudbu, ktorá ma zaujme a niečo mi dá. Dokážem počúvať Bachove organy, nádherné Vivaldiho štyri ročné obdobia, naproti tomu dravé akoby garážovky od Green Day, Metalicu, Coldplay, potom jemného Vangelisa, Enyu pri ktorých keď zavriem oči, spustí sa mi premietacie plátno a pustí sa mi film z produkcie mojej fantázie. A samozrejme moju hudobnú klasiku na ktorej som vyrastal Pink Floyd, Queen, Electric Ligh Orchestra , Genesis a mnoho iných kapiel a spevákov. Už-už by som zabudol na našu Československú hudbu. Večný Olympic, Elán, Katapult, Nohavica, Marika, Tublatanka, Metalinda…
Dostal som sa až k mojej srdcovej kapele Pink Floyd. Pri tejto skupine som rástol, menil oblečenie, chlpatel i strácal chlpy, prežil dvojročnú nezmyselnosť v zelenom, založil som si vlastnú rodinu a aj pozoroval ako sa rodina mení a zmenšuje a dúfam že sa dožijem ako sa pri Floydoch rodina opäť rozrastie.
Nechcem písať dlhočiznú a pestrú históriu a diskografiu Pink Floyd, tú si každý môže vygúgliť, tak len z rýchlika. Nedávno som videl výborný dokument s Davidom Gilmourom, ktorý nádherne rozprával o histórii Pink Floyd. Vznikli v roku 1964 a asi o 10 rokov som ich zaregistroval aj ja. Počas ich pôsobenia sa menilo zloženie kapely. Najskôr od nich kvôli závislosti na LSD odišiel Barrett. Po nejakých pár vydaných albumoch si to rozdelili asi tak, že Waters písal texty a spieval, Gilmour čaroval s gitarou a úžasne spieval, Wright hral na kávesy a tiež spieval a Mason kúzlil rôzne floyďácke efekty. Priznám sa, že ich prvé albumy ma veľmi nenadchli. Zato pre mňa asi najlepšia je ich trilógia Dark Side Of The Moon, Wish You Were Here a Animals. Potiaľto sa dá hovoriť o štýle hudby progrock. Potom na scénu nastúpilo disco a to tiež trochu poznačilo ich album The Wall, ktorý bol podľa scenára Watersa aj sfilmovaný. Kto by nepoznal ich Another Brick In The Wall. Stena obohnala snáď celý svet. Po javiskách sa preháňal zlý profesor, lietalo prasa, stavala a rúcala sa stena. Ich koncerty boli nádherne vyšperkované a preplnené úžasnými efektmi. Rúcaním steny sa akoby začala rúcať a kapela. Najskôr odišiel Wright, potom po Final Cut aj Waters. Úžasné sú aj Gilmourové samostatné albumy. Časom vznikli skupiny, ktoré napodobňujú Pink Floyd a viacerým to ide výborne. Či sú to austrálsky Australian Pink Floyd Show, anglický Brit Floyd, dokonca majú zastúpenie aj v Mongolsku Shar Airag Mongolia, ktorí ich tiež ich nádherne hrajú.
https://www.youtube.com/watch?v=3j8mr-gcgoI
https://www.youtube.com/watch?v=cmxuqWFVglQ