Hľa, prst do neba vztýčený,
ukazuje mestu zvesť.
Zvesť, že roku Pána tisíc šesto prvom,
chorobou morovou kosila mesto Smrť.
Mor na ľudí zoslala!
Polovicu mesta na onen svet si zobrala.
A tak nech na veky vekov v pamäti ostane spomienka.
Ubehlo sto a osemnásť rokov a
Morový stľp s Pannou Máriou na vrchole,
v srdci mesta kde Rínok býval povstal.
Kol podstavca schody unaveným nohám pútnika,
odpočinok v tichom rozjímaní ponúknu.
Rokov mnoho týčiaci sa monument v tieni kostola Xaverského pretrval.
Lež mocipáni v tisíc deväťsto šesdesiatom štvrtom
z pred očí Nikitu Chručšova ho
za múry mestského hradu schovať dali.
Schovať v strachu,
že ídeu vtedy velebenú poškvrní snáď stĺp sakrálny.
Zraku odopieraný, do polky rokov deväťdesiatych storočia minulého,
bez strachu o povesť opäť na svojom mieste stojí.
Je tam kde patril, patrí a patriť bude,
pokiaľ Banská Bystrica mestom ostane.