Za živa v Bystrici, po smrti v nebi..
Vraví sa o meste banskom.
Bol som v nebi chvíľu,
aj keď živý.
Bez dychu sťa anjel čo dych už nemá.
Privilégium?
Zásluha?
Či možnosť bežná?
Hľadím do očí veži času
a tá odbíja hodinu za hodinou dejín sled.
Barbakan vekov zbierku má.
Kronikár z tehál perom dažďa,
v múroch príbehy dejín uchová si navždy.
Vzhľad sa mení sťa ľudské telo.
Kostol, jedna veža, druhá.
Múr zaodel mesto, priekopou ho chránil.
Radnica.
V nej padali slová, ba aj hlavy,
rozhodnutiami mešťanostov vážených.
Klesám na zem, plný dojmov.
Z veže čo z diaľav zašlých čas,
dopredu neúprosne tlačí.
A tak zaživa som v nebi bol..