hotel Rak v roku 1928
hotel Rak v roku 1928
Každý dom má svoju históriu. Takže aj domy v Banskej Bystrici ju majú. Na bývalom Hlavnom námestí (terajšie Námestie SNP č.15) patril k zaujímavým hotel Rak, alebo tiež nazývaný hotel „U Červeného raka“. Údajne bol najstarším hotelom v meste. Prvým majiteľom domu bol v 20. rokoch 16. storočia Mikuláš Fleischer. Koncom 16. storočia dom odkúpil Juraj Krebs, veliteľ hradu Dobrá Niva. Obyvatelia mesta začali dom nazývať podľa mena majiteľa Krebsa (Raka). Nevieme či on, alebo ďalší majiteľ v dome zriadili hotel poskytujúci nocľah. Názov domu odvodený od Krebsovho mena sa zachoval do konca 20. rokov 20. storočia. Fungoval takmer 340 rokov. Ďalší majiteľ po Krebsovi bol Krištof Lehner. Ten ho kúpil v roku 1616 za 700 zlatých (florenov). Lehner bol bohatý nemecký obchodník. Za svoj život bol zvolený až 9 krát za richtára. Po jeho smrti dom odkúpil Matej Goldberg a po ňom mal dom ešte dosť veľa majiteľov. Z 18. stroročia existuje len jediná zmienka, v ktorej sa spomína veľký plechový rak zdobiaci priečelie domu. Z 19. storočia existuje niekoľko záznamov ktoré sa vzťahujú k domu. V roku 1849 hotel využil Ľudovít Štúr, slovenský to dejateľ. V roku 1851 krátkodobo dom prenajali obvodnému vojenskému veliteľstvu na kasárne. V týchto rokoch dom vlastnila spolu s vedľajším Benického domom rodina Kellnerovcov. V roku 1854 bol vlastníkom domu Johann Schlott.
V tej dobe mal hotel k dispozícii 9 izieb. Jedna noc vyšla na 20 – 36 krajciarov. Existovali aj doplnkové služby, ako napríklad vždy vykúrená izba, samozrejme s príplatkom 10 krajciarov, špeciálne pripravené posteľné prádlo tiež s príplatkom 10 krajciarov. Na izbe boli dva druhy sviečok, ako inak s príplatkom po 4 a 8 krajciarov (sviečky sa používali na svietenie, nakoľko elektrina nebola a ak aj bola, tak triasla). Hotel ponúkal aj garážové priestory. Nakoľko sa vtedy jazdilo len koňmo, volali ich maštaľ. No a maštaľné služby? Jedna otiepka slamy – 6 krajciarov. Keď už člověk zaparkoval koníka, ubytoval sa, zistil že má pocit hladu, navštívil reštauračné služby, kde mal na výber slušný sortiment jedál. Polievky sa pohybovali (teda cenovo, nie samovoľne po stole) od 3 – 6 krajciarov. Ako studené predjedlá boli ponúkané šunka, jazyk, sardinky (žeby už vtedy také, v konzerve???) v cenách od 6 – 12 krajciarov. Z hlavných jedál spomeniem hovädzie s omáčkou (odporúčam, vtedy ešte neboli šialené kravy), pečené mäso so šalátom, „čuspais“ s prílohou (toto jedlo spomínala moja stará mama, ale už netuším čo to bolo) a rôzne múčne jedlá. Ceny hlavných jedál sa pohybovali od 8 – 24 krajciarov. Dobrý obed bolo treba spláchnuť a tak uvediem aj nápoje ktoré tu boli ponúkané. Boli to rôzne druhy stolových aj značkových vín napríklad Tokajské. Tieto stáli od 25 – 50 krajciarov za fľašu. Taký francúzsky šampus stál až 3 zlatky a 45 krajciarov. V ponuke boli aj biela a čierna káva, čaj s rumom, ruský čaj, vajcový likér, čokoláda a to v cenách od 6 – 20 krajciarov. Nakoľko v tých dobách nepoznali nealkoholické pivo, konskému vodičovi ostávala už len minerálka (ak teda nechcel sŕkať čistú vodu). V ponuke bola Korytnická za ktrorú zaplatili 8 krajciarov. No a pre hostí čo prišli napešo, alebo sa viezli vozmo a nedržali opraty v rukách, ponúkali pivo za „ľudovú“ cenu len 6 – 10 krajciarov, pohárik slivovice za 3 krajciare a rumu za 6 krajciarov. Tak a najedený, dopitý návštevník sa mohol pobrať „pod duchnu“.
Budova postupne ďalej menila majiteľov, v 80. rokoch 19. storočia bol hotel majetkom Kreditného spolku, ktorý ho dal v roku 1883 prestavať. Po pár rokoch prešiel do vlastníctva mesta. V roku 1920 mesto hotel predalo a svojmu účelu slúžilo do roku 1929. Vtedy sa uskutočnila adaptácia budovy, prestavba prízemia a vstupnej časti s priečelím. Rok na to bol ponúknutý do prenájmu. V 30. rokoch v dome sídlili rôzne firmy a na prízemí boli obchodné priestory. V roku 1942 odkúpila od mesta dom Slovenská banka, ktorá v ňom uskutočnila rozsiahlu rekonštrukciu. Po roku 1948 do začiatku 90. rokov v budove sídlila krajská pobočka Štátnej banky československej a nakoniec budovu odkúpila Investičná a rozvojová banka.