Návrh trasy po kultúrnych pamiatkach a turistických miestach Banskej Bystrice.
Banskú Bystricu, ani jej okolie netreba nad iné mestá a kraje umele povyšovať. Jednoducho to nepotrebujú, lebo sa dostatočne prezentujú. Prechádzky po kultúrnych pamiatkach a prechádzky v malebnej prírode každého o tom presvedčia a poskytnú nezabudnuteľné zážitky. V Banskej Bystrici sa stretávame s množstvom historických, architektonických a umeleckých pamiatok a to sakrálnych ako aj svetských. Rukopis gotiky, renesancie, baroka, klasicizmu a secesie vidno na každom kroku. Preto ja tu mestská pamiatková rezervácia. V zozname chránených pamiatok je zapísaných vyše 200 objektov.
Turistiku Banskej Bystrice je možné rozdeliť aj po jednotlivých oblastiach záujmu. Tak napríklad, môže byť zaujímavé vybrať sa po stopách vzniku a priebehu baníctva v meste a blízkom okolí. Tu by návštevník mohol prejsť lokality ťažby a spracovania rúd. Mohol by sledovať vývoj ťažiarskych strojov a nástrojov a ich zdokonaľovanie. Takisto môže zaujať rozkvet a úpadky ťažby a spracovanie rúd.
Ďalšia oblasť môže byť prehliadka architektonických skvostov mesta, ktorých je veľké množstvo, či sakrálnych, svetských aj fortifikačných a sú zastúpené skoro vo všetkých stavebných slohoch. To sa dá spojiť aj so spoznávaním staviteľov a autorov týchto stavieb a umeleckých diel, ktoré ich skrášľujú.
Zaujímavá by mohla byť trasa po miestach pôsobenia významných slovenských dejateľov, ktorých sa v Banskej Bystrici a jej blízkom okolí nachádza dostatočne veľa.
V neposlednom rade sa tu naskytuje prechádzka po stopách priebehu druhej svetovej vojny, odboja, deja SNP. Banská Bystrica bola centrom SNP a v meste a okolitých obciach je mnoho budov, pomníkov, pamätníkov a pamiatok, ktoré si tieto udalosti pamätajú a hovoria o útrapách vojny.
Je len na návštevníkovi Banskej Bystrice, ktorý sem prišiel obdivovať jej minulosť a pamiatky, ktorá oblasť záujmu ho osloví, alebo si môže zvoliť z každej niečo, veď vyberať si je určite z čoho.
Ja som navrhol a odporučil trasu, ktorá by najlepšie dokázala priblížiť návštevníkovi Banskej Bystrice krásy mesta, jeho pamiatok a malebnosť okolitej prírody, ktorej je v okolí mesta hojnosť.
Začať môžeme prehliadkou kultúrnych pamiatok a múzeí a konkrétne hradného areálu, do ktorého sa dostaneme príchodom na Námestie Štefana Moysesa. Spolu s Námestím SNP patrí k najnavštevovanejším častiam mesta. Je to najstaršia časť Banskej Bystrice, ktorý tvorí niekoľko sakrálnych a svetských pamiatok.
Nachádza sa tu kostol Panny Márie, ktorý je postavený v 13. storočí pôvodne v románskom slohu. Jednotlivé kaplnky v ňom pribúdali zásluhou bohatých mešťanov. Najznámejšia je tu kaplnka zasvätená patrónke baníkov sv. Barbore. Oltár v tomto kostole pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. V južnej kaplnke je gotický triptych z konca 15. storočia s Máriou Magdalénou. Ďalší kostol, kostol sv. Kríža, tzv. „slovenský“ je mladší. V blízkosti sa nachádza Matejov dom, je to päťposchodová neskorogotická budova s gotickým portálom. V súčasnosti je to depozitár múzea.
Z pôvodného opevnenia hradného areálu sa zachovala len časť múrov a bašty Pisárska, Banícka a Farská. Opevnenie dopĺňa Barbakan s vežou, ktorým sa kedysi vstupovalo do hradu po padacom moste nad umelou vodnou priekopou. V 15. storočí k tejto časti pristavili budovu, kde býval veliteľ hradu s drábmi a vežu. Na veži sú tri zvony, najväčší váži 99 metrákov. Nachádza sa tu stará radnica, ktorá pochádza z roku 1500 a obsahuje gotické, renesančné i barokové prvky. Sú v nej výstavné priestory galérie, ktorú môžeme navštíviť. Otvorená je v pracovných dňoch od 9:00 – 17:00 hod a cez víkend od 10:00 – 16:00 hod. Popri Matejovom dome sa vstupuje cez tepanú železnú bránu na cintorín, kde našli posledný odpočinok viacerí významní dejatelia a spisovatelia Slovenska. Mestský hrad obklopujú početné historické budovy, ako malebná kulisa tohto romanticky vyzerajúceho kúta mesta. Medzi nimi dom č. 5 patril mestskému kapitánovi Lenhartovi Valachovi, neskorogotický dom č. 7 viacerým vplyvným mešťanom. V pôvodnej stavbe domu č. 14 bolo vlastenecky pôsobiace gymnázium, v základnej škole v dome č. 23 bola počas SNP umiestnená redakcia Slobodného slovenského vysielača.
Po prehliadke hradného areálu sa presunieme na Námestie Slovenského národného povstania, ktoré je prirodzeným centrom a srdcom Banskej Bystrice. Je to perla stredoveku, pôsobivé jadro pešej zóny mesta, ktorá pokračuje celou Dolnou ulicou, s množstvom kaviarničiek rozložených pod farebnými slnečníkmi na chodníkoch, s renovovanými historickými domami – čo dom, to pamiatka na slávne časy mesta.
Toto námestie, najmä v lete večer, keď sa šerí a zapaľujú sa štýlové lampy mestského osvetlenia, pripomína bizarnú kulisu obrovského divadelného javiska. Na najvyššom mieste sa vypína Hodinová veža, ktorá bola postavená v roku 1552. Pri poslednej prestavbe sa naklonila o 68 cm. Suterén používali ako väznicu a mučiareň. Na pavlači obchádzala stráž, ktorá dávala pozor na blížiaceho sa nepriateľa alebo na prípadné požiare. Od 18. storočia a v 19. storočí z pavlače zaznievali trubačské koncerty. V súčasnosti je pre návštevníkov mesta umožnená vyhliadka z tejto veže na námestie a okolie. Sprístupnená je od 15. mája denne od 10:00 – 18:00 hod.
Pár metrov od Hodinovej veže sa nachádza Kostol sv. Františka Xavierského v ktorého interiéroch je mnoho hodnotných hnuteľných pamiatok. Ak pokračujeme smerom dole po námestí, na ľavej strane je najkrajším domom Thurzov dom, ktorý patril ťažiarskej thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti. Dnes je sídlom Stredoslovenského múzea, ktoré tiež stojí za prehliadku. Oproti, na pravej strane námestia je Benického dom, jeden z najkrajších na banskobystrickom námestí SNP. Má číslo 16. Povyše je Biskupský palác, sídlo biskupa a prvého predsedu Matice slovenskej Dr. Štefana Moysesa ktoré pripomína pamätná tabuľa s reliéfom.
Po obvode námestia sa nachádza množstvo budov, ktoré autor práce popísal v 1. kapitole. V strede námestia sa nachádza Mariánsky – Morový stĺp so sochou Panny Márie. Pod ním je umiestnená fontána a čierny 15 metrový obelisk – pamätník Sovietskej armády.
Prehliadku mesta si môžeme spríjemniť posedením v niektorej z útulných letných terasách kaviarní, ktorých je na námestí SNP niekoľko a tu nabrať sily na ďalšiu prehliadku ulíc ktoré ústia na námestie SNP.
Ako prvá z jeho severozápadnej časti sem ústi Lazovná ulica, ktorá smerovala do neďalekých banských stredísk – Španej Doliny, Starých hôr a ďalších.
Názov má podľa kúpeľov, ktorých tradície siahajú do r. 1392. Dodnes sa dom č. 7 nazýva kúpeľným. V dome č. 8 býval básnik a spisovateľ Izidor Žiak – Somolický, aj spisovateľ a lekár Gustáv K. Zechenter – Laskomerský. Dom č. 11 vznikol z dvoch starších domov prestavbou v 17. storočí. Bývali v ňom známe osobnosti, okrem iných dcéra Žigmunda Gécziho Júlia, známa v literárnom spracovaní spisovateľa Móra Jókaia ako Levočská biela pani. V r. 1884 tu býval a zomrel básnik Ján Botto. Na križovatke ciest z Lazovnej do Katovnej je budova ev. a.v. gymnázia, v ktorom študovalo niekoľko popredných osobností. Tajomstvami zahalená Katovná ulica so svojimi stredovekými hradbami, s dávno opustenými miestnosťami v opevnení a zbytkami mreží je dodnes opradená mnohými povesťami. Vraj tu ešte stále straší, z času na čas počuť okolo hradieb kvílenie nešťastných obetí mestského kata, ktorý tu býval. Neďaleko v budove ev. a.v. farského úradu býval prvý podpredseda Matice slovenskej Dr. Karol Kuzmány. V evanjelickom kostole na stĺpovom oltári je obraz od maliara Daegea – dar pruského kráľa Fridricha Viliama IV. Za kostolom je cintorín, kde sú okrem iných zo známych osobností pochovaní Ján Botto, Andrej Štollman, Martin Rázus, Terézia Vansová, Viliam Figuš – Bystrý, Alexander Matuška. V neďalekom Medenom Hámri, ojedinelej technickej pamiatke, maľoval na začiatku 20. storočia Dominik Skutecký pôsobivé olejomaľby z prostredia kotlárov. Tento maliar má v Hornej ulici č. 55, vo vlastnej vile obrazovú galériu.
Hornou Striebornou ulicou dakedy vozili rudu a je tiež plná stredovekých domov. Dom č. 21 navštívil v roku 1842 arciknieža Jozef s manželkou. Dolná ulica – pôsobivá a najmä cudzincami obdivovaná časť pešej zóny je skvostom historickej architektúry, budovaným od 14. stročia. Na dome č. 8 je nápis „Benedictio Domini divites facit 1610“ (Požehnanie Pánovo robí ľudí bohatými). V tomto dome bol na sneme v roku 1620 zvolený za uhorského kráľa Gabriel Bethlen, sedmohradské odbojné knieža. Na konci Dolnej ulice, upúta kostol sv. Alžbety, nazývaný aj špitálsky. Postavili ho v roku 1303 a po roku 1750 dostal barokový vzhľad zmenený neskôr na neogotickú podobu.
Z Kapitulskej ulice, ktorá vznikla začiatkom 16. storočia môžeme prejsť k pamätníku a múzeu Slovenského národného povstania a jeho areálu. Túto novodobú dominantu dostalo mesto v roku 1969 pri 25. výročí SNP. V interiéroch pamätníka je múzeum a v rozsiahlom areáli je skanzen zbraní používaných počas 2. svetovej vojny: lietadlo, tanky, delá sovietske aj nemecké. V tomto areáli je aj časť mestského opevnenia s dvomi baštami, Krajčírskou a Mäsiarskou. Z terasy, na ktorej stojí Pamätník je pekný výhľad na východnú časť Banskej Bystrice a vedie odtiaľ betónové schodište, ktorým sa schádza do dolnej časti parku, ktorý siaha až po hotel Lux. V tejto časti areálu bolo sídlo veliteľstva I. čs. armády na Slovensku, kde generáli Ján Golian a Rudolf Viest pripravovali ozbrojený odpor armády.
Tu by sme mohli skončiť prehliadku kultúrnych pamiatok a múzeí Banskej Bystrice, aj keď sa nám naskytá veľké množstvo budov, pamiatok a galérii, ktoré sa nachádzajú v priľahlých uliciach centra Banskej Bystrice a vybrať sa na menšiu nenáročnú túru na vrch Urpín, kde sa tiež nachádzajú kultúrne pamiatky.
Dostaneme sa tam z úpätia lesoparku Urpína od železničnej zastávky Banská Bystrica – mesto. Pri tejto železničnej zastávke je baroková kaplnka sv. Jána Nepomuckého z roku 1770. Hustá sieť serpentín – chodníčkov vyúsťuje na lúčnatom temene Urpína. Je tu nádherný výhľad na najstaršiu i novšie časti mesta a za jasného počasia aj na hrebeň Nízkych Tatier s Prašivou, Chabencom, Chopkom a Ďumbierom. Na prvom vrchole Urpína postavili Kalváriu s ústredným kostolíkom a kaplnkami. Vedie sem cesta alejou starých líp a gaštanov. Povyše kalvárie sa dvíha hlavný vrchol Urpína. Z ostrej vápencovej ostrohy, týčiacej sa na strmom svahu nad Hronom je výhľad na ďalšie časti Banskej Bystrice, nemocnicu, športový areál na Štiavničkách a na rozsiahle sídliská. Turistická značka z vrcholu Urpína smeruje na Vartovku. Stála tu strážna veža dômyselného systému protitureckej obrany, ktorú mali stredoveké banské mestá. Starú pozorovateľňu v rokoch 1958 – 1961 upravili na ľudovú hvezdáreň.
Prehliadku Banskej Bystrice by sme mohli ukončiť v Mestskom parku, ktorý bol založený v 19. storočí. V jeho strede je filagória, vedľa detské ihrisko, tenisové kurty a volejbalové ihrisko.