V minulom článku som sa dostal v histórii Banskej Bystrice na koniec 13. storočia, tak pokračujem nasledujúcim 14. storočím. Toto storočie naplnilo dejiny mesta ďalším rozvojom baníctva, hutníctva a inými aktivitami. Mesto rástlo. Základnou banskou slobodou bolo vyhľadávať a potom dobývať rudu a spracovávať ju na kov. Majitelia mohli využívať vodné toky, ťažiť drevo, významné bolo právo stavať výrobné objekty a to i na cudzích pozemkoch. Baníci a hutníci boli svojim spôsobom slobodní ľudia, oslobodení od daní, vojenských povinností a poddanských robôt. Podliehali banským komorám a banským súdom. Banská Bystrica postupne získavala epiteton medené mesto. V roku 1380 vzniká Zväz stredoslovenských banských miest, ktorý sa ustálil na siedmich členoch: Banská Štiavnica, Kremnica, Banská Bystrica, Pukanec, Nová Baňa, Ľubietová a Banská Belá. O baníctve v tomto období by sa dalo toho popísať neúrekom, ale chcem byť stručný, tak som stručný. A hup do 15. stročia:
V 15. storočí sa v Banskej Bystrici zastavili vzácne návštevy, viacerí panovníci so svojimi sprievodmi. Matej Korvín, vari jediný uhorský kráľ, ktorý vstúpil do legiend, 30. marca 1465 potvrdil mestu privilégiá udelené v roku 1255. Bohatí mešťania si budovali a zariaďovali výstavné domy, umelci pozývaní i zo zahraničia vyzdobovali fasády, interiéry domov, ale i radnicu a kostoly. A tak sa v Banskej Bystrici zachovali krásne zdobené budovy ktoré opíšem v ďalších článkoch. V rokoch 1493 a 1496 predali banskobystrickí ťažiari Benedikt Glocknitzer a Michal Königsberger časť svojich baní na Pieskoch, Starých Horách a v Španej Doline Jánovi Thurzovi. Lenže ani on nestačil na financovanie ťažby, preto sa spojil s bohatým podnikateľom Jakubom Fuggerom. A táto thurzovsko – fuggerovská spoločnosť za pomerne krátke obdobie od roku 1493 do roku 1546 znamenala vrchol v ťažbe medi a jej spracovaní v dejinách mesta.
Koniec poltisícročia bol pre Banskú Bystricu smutný. A tu je to, čo som sľuboval na konci minulého článku, že bude aj horúco. Rozsiahlu časť mesta zničil veľký požiar. V apríli 1500 vyzval Vladislav II. šľachtu i mešťanov vo Zvolenskej župe, aby pomohli zásobiť Banskú Bystricu po spomínanom požiari. Zničili sa aj viaceré vzácne písomnosti, preto mestská rada žiadala panovníka o potvrdenie privilégií od roku 1255.
Zásluhou thurzovsko – fuggerovskej spoločnosti vstúpilo mesto do 16. storočia nádejne. Chvíľu by sa zdalo že svitalo na lepšie časy. Hute v okolí mesta spracovávali vyťaženú rudu. Chýry o Turkoch priniesli to, že dovtedy jednoduché opevnenie začali od roku 1541 nahrádzať kamennými hradbami spevnenými v niektorých častiach baštami v tvare valca či hranola s priechodmi cez brány. Signály o príchode Turkov sa sprostredkovávali pomocou vartoviek postavených od pohraničia až po Pohronie. Aj na Urpíne bola umiestnená strážna veža. Signály išli až na Horehronie. O Urpíne a Vartovke – terajšej hvezdárni bude zvlášť článok.
Vartovka nad Urpínom, teraz je na jej mieste hvezdáreň
Turci sa do Banskej Bystrice nikdy nedostali, hoci na okolí vyčíňali. No borci sme boli ostražití, varovali sme sa jedna radosť. Alebo chlapíci krivošablí nás nedokázali nájsť. Ale šarapatili na okolí statočne, veď aj ako Samo Chalúpka napísal v Turčin Poničanovi, boli toť za rohom, na Ponikách :
Jajže, Bože, strach veliký:
padli Turci na Poniky;
padli, padli o polnoci,
jaže, Bože, niet pomoci.
Ľudia boží, utekajte,
zajať Turkom sa nedajte:
a čo mladé – zutekalo,
a čo staré – nevládalo.
Skočil Turčín bystrým skokom
do jelšiny nad potokom;
našiel on tam starú ženu,
medzi krovím učupenú…
Stavebný ruch napriek nebezpečenstvu neutíchal. Zo 16. storočia pochádza niekoľko stavieb – radnica v hradnom areáli, Thurzovský dom na Námestí SNP, ktorý sa datuje do roku 1577, ďalej je to Benického palác, už vo výraznom renesančnom slohu.
16. storočím ukončím tento článok, v nasledujúcom poslednom sa prehupneme cez 17. storočie až do 20teho a ukončím tak stručnú históriu Banskej Bystrice. Nebude to však všetko…