… myšlienka dňa: „vidím podhubie rásť“
Konečne som si našiel čas na to aby som sa vybral na huby. Tentoraz som si to namieril na Strelníky. Je to obec nad Ľubietovou. Obec sa nachádza niekde na rozhraní Slovenského Rudohoria a stredohoria. Známi hovorili: „Huby rastú. teraz rastú. A rastú práve na Strelníkoch!“. I vydal som sa tam s vidinou obrovského úlovku v podobe krásnych dubákov a kozákov osikových zvaných u nás osičníky. Tie mám asi najradšej, Sú to nádherné huby s krásnym oranžovým klobúkom. Takže vyrojili sme sa z autiaka ja, tato a brat mojej mamy. V rukách klasické hubárske košíky, v batohu náhradné tašky ak sa do košíkov dubáky nezmestia. Nejdem sa tu rozpisovať, huby mali dnes pauzu rastovú. Ale pobavil ma tato, keď sipiac po kyslíku s kropajami potu na čele, v hustom lese zaperlil: “ Aha, pozri, všade naokolo vidím pohubie rásť!“ Prerušil som svoje funenie a skoro som sa zadusil od smiechu. No čo, húb sme nenašli veľa, aj keď sa mi podarilo nájsť pár dubáčiskov aké vytŕčajú na JOJke v správach, riadnych macov cca 700-800 gramových, lenže ma predbehli červíky a statočne dubáčiky stihli preskúmať z vnútra. Spokojný som aj tak, medveďa sme nestretli, možno preto lebo sme sa statočne zhľadúvali v hustom lese „Tatóóó´, kde sííííííí …. túúúúúú… poď viac doľaváááá…“. Mamin brat si furt pískal neidentifikovateľné tóny, takže som stále vedel kde sa nachádza.
No a tu je pár fotiek z miest kde sme dnes boli. Ešte sú teplé..
aby bolo vidieť kde sme to boli..
tu niekde sme začali púť za hubami..
môj prvý osičník..
a prvý hríb..
no nie je krásny?
toto je poriadny dubáčisko, škoda len že sa v ňom hostili červy:)
oči bolo kade popásť..
tu v pozadí obec Strelníky..
a zpoza kopca sa vynorili cengajúce ovečky
a tu je môj dnešný úlovok…. nesmejte sa, stálo to za tú krásnu prechádzku. Išlo mi hlavne o zresetovanie hlavy a to sa podarilo..
je vari krajší pohľad ako na takúto živú kyticu?