Paríž – 2. časť. O tom, ako som chcel byť najvyššie v meste. - believer - Blog

Paríž – 2. časť. O tom, ako som chcel byť najvyššie v meste.

23. augusta 2011 10:42, Prečítané 4 593x, believer, fotovýlety, Všetko v jednej kope

Takže ako som v predošlej časti písal, sme ako prvý v Paríži navštívili Versailles. Tesne po obede sme sa rýchlovlakom presunuli do centra Paríža priamo k Eiffelovej veži. Neodradila nás ani záplava ľudí vzorne stojacich v kľukatom zástupe popri všetkých jej pilieroch, ani po zuby ozbrojení vojaci hliadkujúci pomedzi ľudí. Postavili sme sa teda tiež slušne na chvost radu k ostatným čakajúcim. Takto sme sa krok za krokom posúvali až k severnému pilieru, kde po zakúpení lístkov a kontrole ruksakov, kapsičiek či tašiek sme sa ocitli v miestnosti kde sa pristavoval výťah ktorý nás mal vyviezť pôvodne na najvyššie možné miesto na veži.

Lenže čo ako som chcel byť najvyššie, technické príčiny mi to znemožnili. Z dôvodu preplnenia najvyššej časti veže, kam sa dalo vyviezť, sa premávalo dočasne len do polovice a samozrejme vyššie začal výťah fungovať až keď sme sa my ocitli už dole. No ale myslím že aj tam kde sme boli sme mohli vidieť aký Paríž nekonečný je. Ešte ku tej kontrole pred vstupom na vežu. Kto mal pri sebe napríklad malú Eiffelovku ako suvenír, či niečo zo skla, musel sa s tým rozlúčiť a veci končili v košoch pri kontrole. No a aká Eiffelova veža je?

Vysoká je 320 m a vyrástla v rokoch 1887-1889 podľa návrhov Gustava Eiffela. Pôvodne bola postavená ako symbol tzv. Svetovej čestnosti pri príležitosti 100 ročného jubilea Francúzskej revolúcie pre Svetovú výstavu konanej v roku 1889. Mala stáť len 20 rokov a potom ju mali zbúrať. Ale keďže vďaka svojej výške umožnila prvé transatlantické rádiové spojenie, tak ju nechali stáť. A stáť bude isto iste aj naďalej. Proti stavbe veže sa postavilo mnoho francúzskych umelcov, medzi nimi aj spisovateľ Guy de Maupassant, ktorý ju sám nazval „čiernym, obludným továrenským komínom“, pravidelne však navštevoval reštauráciu v nej umiestnenú. Keď sa ho opýtali prečo, odpovedal že preto, lebo je to jediné miesto v Paríži, odkiaľ vežu nemožno vidieť. Veža sa skladá zo spleti 15 000 k sebe prikovaných kusov kovu, ktoré drží pokope 2,5 milióna nitov. Váži 7000 ton, stavali ju 22 mesiacov, vedie na ňu 1710 schodov. Veža má tri poschodia: prvé v 57 metroch, druhé v 115 metroch a tretie v 274 metroch. Na prvom a druhom poschodí sú reštaurácie. Z nich tá na druhom poschodí, s názvom Jules Verne je prístupná len súkromným výťahom.

Veža stojí v parku Champ de Mars (Martove pole). Šírka parku je 500 metrov a dlhý je 1 km. Na jednom konci stojí École Militaire (vojenská škola), druhý ohraničuje Seina. Pôvodne táto plocha slúžila ako cvičisko vojenskej akadémii. Práve z tohto parku sa v roku 1783 odpútal zo zeme prvý balón bratov Robertovcov. V období Francúzskej revolúcie tu konali státisícové zhromaždenia. V roku 1815, po svojom návrate z Elba tu cisár Napoleon vyhlásil novú ústavu. Súčasnú zelenú podobu získal park až v roku 1908. Na druhom brehu Seiny, s ktorým spája Martovo pole most Pont d lena postavený za Napoleona I., je nízky pahorok a na ňom stojí Palais de Chaillot. Jeho dejiny siahajú až do dôb Kataríny Medicejskej. Palác sa skladá z dvoch veľkých pavilónov, ktoré sa rozkladajú do dvoch krídel, spojených centrálnou terasou so sochami z pozláteného bronzu. V týchto dvoch pavilónoch sú dnes tri múzeá: Musée National de la Marine (Múzeum námorníctva), Musée de l Homme (Múzeum človeka s významnými antropologickými a etnologickými zbierkami) a Musée des Monument Francais (Múzeum francúzskych monumentov, ktoré predstavuje širokú umeleckú panorámu od karlovského obdobia). Pred pavilónmi smerom k Eiffelovej veži sú záhrady, odkiaľ je najlepší výhľad na Eiffelovu vežu. V ich strede je veľké jazero s vodopádmi a fontánami.

Ešte zaujímavosť o Eiffelovej veži: Veža sa maľuje každých 7 rokov a jej namaľovanie, pri ktorom sa spotrebuje 50 – 60 ton farby, trvá 15 mesiacov. Len s použitím štetcov 25 maliarov pokryje farbou plochu 20 tisíc m2.