believer

Týmto článkom ukončím exkurziu po Námestí SNP. Zostáva ešte spomenúť niekoľko budov, Morový stĺp, fontánu a obelisk na počesť oslobednia mesta Sovietskou armádou.

Dom č. 8 – Komorský dom alebo „Unterhaus“ bol postavený v neskoršom období než predchádzajúce. Stojí na mieste tzv. “Komorského domu”, ktorý až do roku 1546 slúžil banskej komore. Kamerhof bol v 16. storočí najväčším domom na námestí a vznikol na mieste staršieho domu, ktorý vlastnila rodina Caroliovcov, neskôr rodina Jungovcov. Od roku 1465 je vo vlastníctve Jána Estera. Fuggerovci si dom prenajali v roku 1523 na osemnásť rokov a v roku 1566 prechádza do vlastníctva eráru. Odvtedy slúžil objekt na ubytovanie úradníkov banskej správy a ako banský úrad. Kamerhof bol na južnej strane opevnený kamennou hradbou spojenou s mestskými hradbami a mal aj baštu (zničená v roku 1737). Vo dvore bol pivovar a mincovňa. V Kamerhofe bol ubytovaný aj kráľ Matej Korvín pri občasných návštevách mesta. V rokoch 1912–1914 bola postavená terajšia budova v secesistickom štýle. Je v nej umiestnené riaditeľstvo Štátnych lesov.

Komorský dom

Z ďalších budov možno spomenúť dom č. 11, ktorý patril v 16. storočí významnému banskobystrickému profesorovi Halvepapiovi. Na druhej strane námestia je dom č. 12, kde je zaujímavé jeho dvorné krídlo, ktoré má renesančnú arkádovú pavlač. Zaujímavú fasádu má dom č. 14 s novogotickými oknami. Roku 1526 počas baníckeho povstania dom vyhorel. Viackrát prestavovaná fasáda nesie znaky slohu Ľudovíta XVI. Počas SNP mal v tomto dome sídlo Hlavný štáb partizánskeho hnutia.

Dom č. 13, starší gotický dom prebudovali po roku 1570 na prejazdný typ. Už v 17. storočí tu bol hostinec Rak. Názov sa odvodzuje od mena jedného z majiteľov – Krobsa. Roku 1703 pri obsadení mesta Kurucmi býval v tomto dome F. Rákóczi II.- sedmohradské knieža.

Dom č. 16 – Benického dom. Začiatkom 15. storočia stáli samostatne na dvoch parcelách gotické meštianske domy obrátené štítmi do námestia. Od roku 1660 je majiteľom domu Tomáš Benický z Mičinej. V tomto roku došlo k veľkým úpravám. Renesančnou prestavbou priestory medzi domami boli zastavané a vznikol tak jeden dom. Na mieste vstupu do Mazhaus bola pristavaná otvorená arkádová loggia, ktorej šesť oblúkov spočíva na štíhlych kamenných stĺpoch ovinutých viničom. Riešenie renesančnej výzdoby spolu s otvorenou loggiou do námestia nemá obdobu na Slovensku. Dom je sieťového typu, na prízemí sieťová klenba je sklenutá na stredný stĺp. Upúta aj portál s nápisom a erbom, ktorý patrí rodine Szentiványiovcov, pretože v roku 1792 ho kúpil Ladislav Szentiványi. Na prvom poschodí možno vidieť bohato zdobené klenby so znakmi sŕdc, palmiet a iných nádherných ornamentov.

Benického dom

Dom č. 18 pochádza z 15. storočia a je pôvodne neskorogotický, klasicisticky upravený v druhej polovici 18. storočia. V priechode domu je zachované gotické okno. Na dome bola umiestnená pamätná tabuľa venovaná Klementovi Gottwaldovi, ktorý tu pracoval ako stolársky pomocník.

Dom č. 19 je tzv. Biskupský palác, postavený roku 1783 v barokovo-klasicistickom slohu. Pôvodne bol dvojposchodový. Po jeho čiastočnom zničení požiarom v roku 1787 objekt dostaval gróf Berchtold a bolo ponechané len jedno poschodie. Vo väčšine priestorov sú pruské klenby. Na dome je umiestnená pamätná tabuľa venovaná Š. Moysesovi, prvému predsedovi Matice slovenskej.

Biskupský palác

Neskorogotický dom č. 20 – Karaffovský dom, mázhausového typu zo začiatku 16. storočia vznikol spojením dvoch starších domov. Klasicistickú úpravu interiérov a priečelia uskutočnili v roku 1832. Býval tu údajne generál Karaffa, známy svojimi “Prešovskými jatkami” zo 17. storočia a podľa neho je pomenovaný tento dom.

Pozoruhodný je dom č. 22 – Ebnerov dom. Je neskorogotický z prelomu 15. a 16. storočia a vznikol spojením dvoch gotických domov. V 17. storočí bol renesančne upravený. Na priečelí je renesančný arkier na polstĺpoch, s reliéfnou figurálnou výzdobou na parapete. V nápise je meno autora Jána Weinhardta zo Spišských Vlachov a letopočet 1636. Podstatné zmeny sa uskutočnili pri novoromantickej úprave v druhej polovici 19. storočia.

Ebnerov dom

Dom č. 23 patril kedysi Mestskej sporiteľni v Banskej Bystrici. V podjazde je erb z roku 1492. Na budove je pamätná tabuľa venovaná V. Paulinymu, ktorý v tomto dome pôsobil a býval.

V strede námestia je postavený tzv. Morový stĺp – Mariánsky. Pod ním je umiestnená fontána a pamätník Sovietskej armády, postavený roku 1945 na počesť sovietskym a rumunským vojakom, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta.

Morový – Mariánsky stĺp bol postavený roku 1719 po jednom z pustošivých morov (najväčší bol 1601, kedy vymrela približne polovica obyvateľov mesta – 1392 ľudí). Stĺp s Pannou Máriou na vrchole stojí na polygonálnom podstavci priamo pred kostolom sv.Františka Xaverského. Stĺp bol viackrát upravovaný. Najzásadnejším zásahom bolo odstránenie ohrady okolo schodišťa a úprava samotného stĺpa roku 1897. V tom istom roku zvažovala mestská rada aj o jeho presunutí do stredovej osi námestia. Roku 1964 bol mariánsky stĺp premiestnený na priestranstvo bývalej Promenády v blízkosti areálu hradu v súvislosti s návštevou Nikitu Sergejeviča Chruščova a nevyhovoval vtedajšej ideológii. Roku 1994 sa vrátil, po rekonštrukcii námestia, takmer na svoje pôvodné miesto.

Morový stĺp

Fontána na Námestí SNP bola najprv len jazierkom obloženým kamením, s mosadznou sochou uprostred. Dnešnú podobu s navŕšenými kameňmi uprostred získala až v medzivojnovom období.

V časoch, keď bol na čelo mesta volený richtár a mohol to byť iba Nemec vlastniaci dom na námestí v Banskej Bystrici, miestny kamenársky majster Tomáš Wolf začal budovať v strede námestia jazierko, uprostred ktorého osadil mosadznú sochu. Stavať sa začalo za richtára Jána Reulla v roku 1633 a pokračovala v rokoch 1634 a 1635, keď bol prvým mužom kráľovského mesta Juraj Raminger. Fontána, teda jazierko obložené kamením uprostred námestia obkoleseného meštiackymi domami mala osemuholníkový tvar a stala sa spolu s hodinovou vežou, mestským hradom, či morovým stĺpom dominantou námestia mesta Neosolium, Neusohl, Besztercebánya a Banská Bystrica. Tomáš Wolf dostal ako odmenu od mesta 500 zlatých.

V roku 1895 bola fontána prebudovaná a po prvý krát z nej vďaka zabudovanému vodometu začala striekať voda. Ďalšou zmenou prešla už o 17 rokov neskôr, v roku 1912 bola prerobená na elektrický pohon, v rokoch 1926 – 1927 – bola doplnená o oválnu nádrž a v roku 1928 zhotovil správca mestského gazdovstva za odmenu tritisíc korún československých jej farebné osvetlenie. V rámci rekonštrukcie z roku 1928 boli v strede fontány navŕšené do súčasnej výšky kamene, ktoré sú jej súčasťou dodnes.

Posledná zmena nastala v roku 2009, fontána si však zachovala svoju historickú podobu.

A takto vyzerá dnes:

fontána

Pamätník v tvare obelisku na námestí odhalili 26. júna 1945. Pomník stojí na mieste, kde bolo pôvodne pochovaných 59 sovietskych a rumunských vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní Banskej Bystrice. Neskôr ich telá exhumovali a previezli do ústredného cintorína vo Zvolene. Pamätník postavili miestni kamenári z iniciatívy sovietskeho veľvyslanectva i mesta. Na výstavbu pamätníka sa použila miestna žula a sovietsky leštený mramor. Údajne to bol trofejný mramor z Nemecka, ktorý mal byť použitý na pamätníky v Moskve a Leningrade. Ďalšou zaujímavosťou tohto pamätníka je,  že mesto ho má len v správe a údržbe, ale zostal majetkom Červenej armády, respektíve Sovietskeho zväzu, teda v súčasnosti Ruskej federácie. Pri rekonštrukcii Námestia SNP začiatkom 90. rokov minulého storočia sa uvažovalo aj o premiestnení obelisku na iné miesto. V 90. rokoch na obelisk pribudol aj nápis, vyjadrujúci vďačnosť za oslobodenie rumunským vojakom, ktorých prvý, pôvodný nápis nespomína.

Obelisk

… a hor sa do priľahlých uličiek ústiacich na námestie.